HPV, rakovina krčka maternice a očkovanie proti HPV

21.09.2012 07:30

Ärzte für individuelle Impfentscheidung e.V.19.XI.2011Dr. Martin Hirte

 

       Pôvodný článok Die HPV-Impfung
       z nemčiny preložil Ing. Andrej Verný a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

fotografia - Dr.med. Martin Hirte       STIKO (STändige ImpfKOmmission = Stála komisia pre očkovanie v Nemecku; obdoba slovenskej Pracovnej skupiny pre imunizáciu — pozn. red.) od júla 2007 odporúča očkovanie proti ľudským papilómovým vírusom (= HPV = Human Papilloma Virus) pre všetky dievčatá vo veku od 12 do 17 rokov.

       Nižšie je uvedený prehľad poznatkov i neznámych údajov k tomuto kontroverznému očkovaniu k novembru 2011.

 

Ochorenie HPV

       Ľudský papilómový vírus (HPV) je zodpovedný za najčastejšiu pohlavne prenosnú nákazu. Jestvuje vyše 100 kmeňov tohto vírusu. Najmenej 35 z nich môže napádať ženský genitálny trakt. Časť z nich — v súčasnosti sa hovorí o 25 kmeňoch HPV — je spájaných so vznikom degenerácie buniek (dysplázie) a rakoviny krčka maternice. Označujú sa ako vysokorizikové HPV (IARC 2011).

       V 95% prípadov rakoviny krčka maternice sa vo vzorkách odobratého tkaniva nachádzajú zvyšky HPV vírusu, takže je tu zrejmá príčinná súvislosť. Taktiež bolo dokázané, že gény HPV vírusu sú činné v rakovinových bunkách (zur Hausen 1996). Ale sú aj prípady rakoviny krčka maternice bez prítomnosti HPV vírusu. 

       HPV vírus môže spôsobovať aj iné ochorenia, ako napr. nezhubné bradavice na vonkajších genitáliách a pravdepodobne prispieva aj k vzniku menej sa vyskytujúcej rakoviny vagíny, konečníka či penisu.

       Dva roky po prvom pohlavnom styku je u každej tretej ženy preukázateľná prítomnosť HPV. So zvyšujúcim sa počtom sexuálnych partnerov sa riziko nákazy zvyšuje.

       Nákaza ženských genitálií HPV prebieha najčastejšie bez ťažkostí a vo vyše 90% prípadov v rozmedzí od jedného do dvoch rokov samovoľne zmizne. V USA bola zistená prítomnosť HPV u 25% 14- až 19-ročných, u 45% 20- až 24-ročných a u približne 25% 25- až 49- ročných žien. S pribúdajúcim vekom nad 50 rokov výskyt klesá (Dunne 2007).

       Čím mladšia je žena v čase nákazy, tým je väčšia pravdepodobnosť prirodzeného vyliečenia. Pomocou rôznych činiteľov, predovšetkým fajčenia a hormonálnej antikoncepcie, sa môže táto nákaza stať chronickou (trvalou). Protifajčiarska kampaň bola preto účinným nástrojom proti chronickým nákazám HPV.

       Používanie kondómov výrazne znižuje riziko nákazy HPV a ich dôsledné používanie môže veľmi pravdepodobne zabrániť nákaze vysoko rizikovými kmeňmi HPV (Winer 2006). Rozširujúce sa používanie kondómov viedlo v posledných desaťročiach k celosvetovému poklesu výskytu rakoviny krčka maternice.

       V priebehu chronickej nákazy HPV ochorenia sa môžu vytvárať na genitálnych slizniciach poruchy buniek („dysplázie“) rôzneho stupňa: CIN (Cervical intraepithelial neoplasia) stupňa 1 až 3. Aj tu však je pomerne veľká miera samovoľného vyliečenia, pretože napr. 40% stredne závažných porúch buniek (CIN 2) sa bez liečby vráti do pôvodného stavu.

       U 10% percent chronicky infikovaných vedú zmeny v priebehu 8 rokov k dysplázii vyššieho stupňa (CIN 3), ktorá sa považuje za predstupeň rakoviny. Aj napriek tomu sa ešte 33% porúch tohto stupňa vráti do pôvodného stavu (Kind 2004).V priemere ubehne medzi stupňom CIN-3 a ochorením na rakovinu 8 až 12 rokov. Menej ako 1% žien, ktoré sa nakazili vysokorizikovým kmeňom HPV, ochorie na rakovinu krčka maternice.

       Rakovina krčka maternice je v strednej Európe 11. najčastejšie sa vyskytujúcim druhom rakoviny ochorením u žien všetkých vekových kategórií. U žien do 45 rokov je to druhý najčastejšie sa vyskytujúci druh zhubného nádoru, ale aj napriek tomu je to dokopy len 3,2% všetkých rakovinových ochorení a 1,8 percenta úmrtí na rakovinu. Dva vrcholy výskytu sú vo vekovej skupine od 35 do 55 rokov a potom opäť v skupine nad 60 rokov. V roku 2002 ochorelo na rakovinu krčka maternice v Nemecku 6.700 žien u každej štvrtej (v 1.700 prípadoch) bola aj príčinou úmrtia (GEKID 2006).

       Po zavedení preventívnych gynekologických prehliadok v 70. rokoch 20. storočia (cytologické vyšetrenia) sa znížil počet úmrtí a ochorení v Nemecku až o 60% so stále klesajúcim trendom — a to aj napriek tomu, že odporúčaných preventívnych prehliadok každé tri roky sa zúčastňujú len menej než dve tretiny žien.. 

       V krajinách ako Anglicko, Švédsko alebo Holandsko sú preventívne prehliadky oveľa lepšie organizované a tým pádom aj účinnejšie: U zúčastnených žien klesá riziko rakoviny krčka maternice o vyše 90% (Rosenbrock 2007).

       Ďalší pokles sa dá dosiahnuť rutinným testom steru z genitálií na vysokorizikové kmene HPV. Nemecká spoločnosť pre gynekológiu a pôrodníctvo (Deutsche Gesellschaft für Gynäkologie und Geburtshilfe) odporúča takýto test dodnes len u žien s dyspláziami vyššieho stupňa. Momentálne sa vyhodnocuje, či sa namiesto doterajších testov sterov z krčka maternice nebude ponúkať len jeden test na rizikové HPV vírusy raz za päť rokov. Pri negatívnom výsledku testu je nebezpečenstvo vyvinutia sa vysokostupňovej poruchy (CIN 3) v nasledujúcich rokoch veľmi nízke.

       Tento test je odporúčaný len u žien nad 30 rokov, pretože u mladších žien nastáva vyliečenie sa z nákaz HPV samovoľne a vedomosť o infekcii vedie k značnému obmedzeniu kvality života. U nich by sa malo vykonávať len vyšetrenie buniek. Falošne pozitívne nálezy (kedy vyšetrenie nesprávne potvrdí hľadaný problém napriek jeho faktickej neprítomnosti — pozn. red.) sú veľkým problémom a nežiaducim účinkom každej prevencie rakoviny, ktorý by sa nemal podceňovať.

       V krajinách bez programov prevencie rakoviny krčka maternice je výrazne vyššia úmrtnosť na rakovinu krčka maternice. Celosvetovo ochorie ročne na tento druh rakoviny pol milióna žien.

 

Očkovanie proti HPV

       Od októbra 2006 je na európskom trhu očkovacia látka Gardasil (na Slovensku sa predáva pod značkou Silgard — pozn. red.), ktorú vyrába Merck & Co. (na Slovensku vystupuje pod skratkou MSD = Merck, Sharp & Dohme — pozn. red.), v Európe distribuuje Sanofi Pasteur MSD. Od leta 2007 je na trhu aj očkovacia látka Cervarix od firmy GlaxoSmithKline. Obe očkovacie látky sú prípustné pre dievčatá a ženy vo veku 9. až 26. rokov a pre chlapcov vo veku 9 až 15 rokov.

       Získanie povolenia bolo vrcholne neobvyklé, pretože nastalo pred uzavretím akejkoľvek klinickej štúdie. Ešte v máji 2008 odpovedal parlamentný štátny tajomník Schweinitz na jednu otázku v parlamente (Schweinitz 2008):

„Záverečná správa bude čoskoro predložená EMA (European Medicines Agency = Európsky úrad pre kontrolu liečiv; európska obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) — pozn. red.)“

       Gardasil obsahuje génovým inžinierstvom vytvorené povrchové bielkoviny 4 kmeňov HPV: 6, 11, 16 a 18. Dvom posledne menovaným bolo doposiaľ pripisovaných 70% všetkých prípadov rakoviny krčka maternice, kmeňom 6 a 11 zase 90% všetkých genitálnych bradavíc. Prídavné látky sú bórax (dekahydrát tetraboritanu sodného), polysorbát 80 a amorfný síran hydroxyfosforečnanu hlinitého, čo je adjuvant, ktorý nebol doteraz použitý v žiadnej inej očkovacej látke.

       Cervarix sa určený hlavne proti kmeňom HPV 16 a 18, ale mal by tiež poskytovať určitú ochranu pred nákazami kmeňmi HPV 31 a 45, ktoré takisto môžu spôsobiť rakovinu krčka maternice. Je vybavený novým adjuvantom AS04 (3-0-desacyl-4'-monofosforyl-lipid, adsorbovaný na hydroxid hlinitý), ktorý má v porovnaní s Gardasilom zosilniť a predĺžiť účinok očkovania.

       Merck & Co a GlaxoSmithKline si navzájom poskytli patentové práva, potrebné na výrobu očkovacej látky. Nemecké stredisko pre výskum rakoviny (Deutsche Krebsforschungszentrum) je taktiež spoluvlastníkom patentov a prislúcha mu tým pádom časť ziskov z predaja očkovacích látok proti HPV.

       STIKO odporúča očkovanie proti HPV všetkým dievčatám vo veku od 12 do 17 rokov. Všetky 3 dávky očkovacej látky by mali byť podané, ak je to možné, ešte pred prvým pohlavným stykom. Očkovanie je vykonávané predovšetkým gynekológmi.

       Spočiatku sa toto očkovanie — vďaka preplácaniu zdravotnou poisťovňou a dobrému hodnoteniu lekárov — javilo ako veľký úspech. Nadšenie bolo vyslovene prepísknuté: Podľa článku FAZ (Frankfurter Allgemeine Zeitung — pozn. prekl.) z 23.VIII.2009 boli očkované napriek odporúčaniu STIKO aj už sexuálne aktívne dievčatá. I vďaka širokej verejnej diskusii o (ne)účinnosti a nežiaducich účinkoch sa v Nemecku eufória rýchlo rozplynula. V súčasnosti je zaočkovanosť na úrovni 30%. 

       Očkovacia látka proti HPV vírusom stojí momentálne (r. 2010) v Nemecku 155 €. Základné očkovanie tromi dávkami v 0., 2. a 6. mesiaci stojí teda 465 €. V iných krajinách je očkovacia látka výrazne lacnejšia (napríklad v Austrálii 96 €; na Slovensku stojí Cervarix max. 68,92 € a Gardasil/Silgard max. 113,64 € — pozn. red.), čo bývalý predseda STIKO Schmitt komentoval samoľúbou poznámkou, že Nemecko má dostatok peňazí (AT 2007).

       V USA je očkovanie proti HPV odporúčané 11- až 12-ročným dievčatám. Dievčatá a ženy, ktoré chcú získať americké občianstvo, musia predložiť doklad o očkovaní proti HPV. Od roku 2011 je odporúčané očkovanie proti HPV aj pre chlapcov vo veku 12 až 13 rokov, s následnými preočkovaniami až do 21. roku života. Hlavným argumentom je malá zaočkovanosť dievčat. Týmto spôsobom chcú teda obmedziť obeh vírusu a znížiť riziko nákazy.

       Ako v USA, tak aj vo Veľkej Británii je diskutovaná možnosť zavedenia povinného očkovania dievčat proti HPV. V najmenej 14 štátoch USA už jestvujú príslušné právne predpisy, ktoré ale kvôli rôznym prekážkam neboli prijaté, napr. v Texase využil guvernér právo veta. Legislatívnej iniciatíve predchádzala finančná a logistická podpora od výrobcu Gardasil-u, firmy Merck, lobing medzi politikmi, zdravotnými poisťovňami a laickými zväzmi (Blake 2007, Kaisernetwork 2007). Tento lobing bol medzi americkou verejnosťou natoľko kritizovaný, že sa výrobca látky Gardasil začal obávať o svoju povesť (AP 2007).

       Rovnako tak bol Gardasil intenzívne propagovaný aj v Európe. V januári 2007 informovala Európska spoločnosť pre rakovinu krčka maternice (ECCA = European Cervical Cancer Association) počas celoeurópskeho týždňa osvety o možnosti predchádzania rakovine krčka maternice. ECCA je financovaná z vyše 50% nadnárodnými výrobcami očkovacích látok, ako sú Sanofi Pasteur, Roche či GlaxoSmithKline. V marci 2007 sa konal v Paríži „Prvý celosvetový kongres proti rakovine krčka maternice“ za účasti odborníkov z rôznych krajín. Tí boli letecky dopravení PR firmami (PR = Public Relations, po slovensky doslovne vzťahy s verejnosťou, výstižnejšie však Prefíkaná Reklama — pozn. red.), najatými európskym distribútorom Gardasilu, firmou Sanofi Pasteur MSD.

       Tlak na verejnosť i úrady je nesmierny. V Nemecku bežali reklamné spoty na očkovanie proti HPV v rozhlase i v súkromných televíziách. Sanofi podporila reklamné kampane Zeleného kríža (Grüne Kreuz) a Združenia pre podporu záujmov pacienta (Verein zur Förderung von Patienteninteressen) sumami v ráde desiatok miliónov €. Držiteľ Nobelovej ceny Harald zur Hausen, „objaviteľ“ HPV, útočne propagoval očkovanie proti HPV v júli 2008 veľkoplošnými inzerátmi chemického priemyslu resp. na fóre „V chémii je budúcnosť“ („Chemie macht Zukunft“) a bol následne za to ostro napadnutý predsedom lekárskej komory Günterom Jonitzom.

       Od januára 2009 je zur Hausen predsedom Deutsche Krebshilfe (Nemecká pomoc pri rakovine). Presadzuje očkovanie všetkých 9-ročných dievčat i všetkých chlapcov a ako predseda Medzinárodného zväzu pre kontrolu rakoviny (Union for International Cancer Control = UICC) sa silne zastáva očkovania proti HPV v rozvojových krajinách.

 

Účinnosť očkovania proti HPV

       Na klinickej štúdii účinnosti očkovania Gardasilom sa zúčastnilo takmer 21.000 pohlavne žijúcich žien vo veku 16 až 23 rokov. Polovica bola očkovaná Gardasilom, druhá polovica obdržala „placebo“ s obsahom hliníka. Účinnosť bola vyhodnocovaná na základe prítomnosti „dysplázií vyššieho stupňa“ a dôkazov o prítomnosti HPV v oblasti genitálií. Gardasil bol vyhodnotený ako 100% účinný proti tým kmeňom HPV, čo sú obsiahnuté v očkovacej látke, ale len za podmienky, že až do očkovania nebola daná žena nakazená žiadnym z týchto kmeňov HPV. Táto „100%-ná účinnosť“ je základným kameňom propagácie očkovania. 

       Ak sa však pozrieme aj na vyhodnotenie nákaz a porúch buniek, spôsobovaných inými kmeňmi HPV, zostáva účinnosť očkovania len zbožným prianím. Vyhodnotenie klinickej štúdie po 4 rokoch poukazuje na pokles dysplázií stupňa CIN 2 a 3 len o 17% počas prvých 3 rokov po očkovaní (Future II 2007). Pokiaľ sa sleduje len stupeň CIN 3, ktorý je jediný relevantný, štatisticky nie je možné zistiť akýkoľvek účinok (AT 2007,38, AT 2011).

       Klinická štúdia účinnosti Cervarixu na 18.700 ženách, ktoré sa jej zúčastnili vo veku od 15 do 25 rokov, ukazuje podobne triezve výsledky.

       Z doterajších klinických štúdií sa dá zhodnotiť, že očkovanie proti HPV síce zabráni vzniku nezhubných porúch buniek, ktoré aj tak samé od seba zmiznú, ale zrovna v ochrane pred poruchami vyššieho stupňa, ktoré sú prekurzormi rakoviny, zlyháva. Pre výrobcov je to katastrofálny výsledok. 

       Účinnosť očkovania je obmedzená aj vďaka tomu, že dievčatá majú z očkovania osoh len vtedy, ak počas 5 až 7 rokov od očkovania majú nechránený pohlavný styk.

       V jednom úvodníku lekárskeho časopisu New England Journal of Medicine bola účinnosť očkovania označená za „skromnú“, vôbec nejaký prínos pre zdravie môže očkovanie poskytnúť len v tom najpriaznivejšom prípade — pri veľkej dávke šťastia („most optimistic scenario“) (Sawaya 2007). Nemecký lekársky časopis Ärzteblatt to komentoval:

„toto by mohlo sklamať veľa lekárov, ktorí si na základe 98%-nej účinnosti proti nákazám HPV 16 a 18 sľubovali od očkovania omnoho viac.“

       K tomu všetkému sa treba pridať aj to, že väčšia časť účinku pripadá na poruchy buniek ľahšieho stupňa, ktoré sa z veľkej časti vyliečia samovoľne, a teda si nevyžadujú lekársky zásah (DÄ 2007).

       V júni 2011 plesali výrobcovia očkovacích látok po zverejnení austrálskej štúdie, v ktorej sa preukázal jednoznačný pokles porúch buniek na krčku maternice u zaočkovaných 17-ročných dievčat (Brotherton 2011). Plesanie však ochablo, keď sa u zaočkovaných dievčat nad 18 rokov tento účinok nedostavil (AT 2011). 

       U žien už nakazených HPV sa všeobecne nedá doložiť žiaden účinok očkovania. V jednej štúdii sa ukázalo podozrenie, že očkovanie u žien, ktoré sú už infikované HPV 16 a/alebo 18, môže dokonca toto očkovanie podporovať vznik bunkových dysplázií (FDA 2006). Preto výrobcovia a úrady odporúčajú očkovať výlučne ešte pred prvým pohlavným stykom. Ministerstvo zdravotníctva Francúzska zvažovalo dokonca pred očkovaním vyšetrovať panenstvo.

       V americkom príbalovom letáku musí výrobca Gardasilu výslovne poukázať na chýbajúce prínosy pre staršie ženy. V Európe bolo bez ohľadu na to v roku 2010 vydané povolenie aj pre ženy do 45 rokov a tunajší príbalový leták sa honosí údajnými dokladmi o prínosoch aj pre túto vekovú skupinu.

       V auguste 2011 sa po prvýkrát objavila v príbalovom letáku Gardasilu informácia o účinku u mladých mužov — dobrá príprava na odporúčanie očkovania pre túto skupinu. Analýza citovanej štúdie o účinnosti ukazuje, že u zaočkovaných 16- až 23-ročných mužov sa bradavice v oblasti genitálií a análnej oblasti v skutočnosti objavujú len zriedkavo. Dôkaz o znížení výskytu rakoviny penisu alebo konečníka nie je k dispozícii (AT 2011). V protiklade k USA sa neplánuje v Európe odporúčať očkovanie pre mužské pohlavie.

       Klinická štúdia o účinnosti u dievčat pred a počas pohlavného dozrievania nebola doteraz uskutočnená. Výrobcovia sa uspokojili s málo vypovedajúcou prítomnosťou protilátok v krvi mladistvých niekoľko mesiacov po očkovaní proti HPV. Odporúčanie STIKO očkovať všetky dievčatá pred prvým pohlavným stykom stojí zatiaľ na hlinených nohách a nie je vôbec založené na dôkazoch („evidence based“).

       Ešte raz mali byť predložené argumenty pre unáhlené verejné odporúčanie tohto očkovania. Podľa STIKO (EB 2007):

„Keďže ide o novú očkovaciu látku, očakávajú sa v budúcnosti ďalšie údaje o trvaní ochranného účinku očkovania, o účinnosti u mladších žien, o účinnosti u žien už nakazených HPV, o účinnosti očkovania u chlapcov a mužov, o účinnosti na iné druhy rakoviny, súvisiace s HPV 16 a 18, a v neposlednom rade aj k možnej definícii rizikovej skupiny. STIKO bude tieto nové poznatky sledovať a pokiaľ to tieto poznatky dovolia, bude jednotlivé odporúčania prispôsobovať.“

       Takéto údaje by ale mali byť k dispozícii ešte pred vydaním verejného odporúčania na očkovanie polovice mládeže nedostatočne preskúmanou očkovacou látkou. 

 

Neobjasnené otázky účinnosti a trvania ochranného účinku

       Pre domnienku „očkovanie proti HPV zabraňuje rakovine“ nejestvuje doteraz žiaden vedecký dôkaz.

„V akom rozsahu a či vôbec zabraňuje závažným dyspláziám krčka maternice, nádorom a úmrtiam, bude známe až po desaťročiach“ (AT 2008).

       Ochrana pred tými kmeňmi HPV, ktoré nie sú obsiahnuté v očkovacej látke, nie je sprostredkovaná. Podľa doterajších skúseností sa dá očakávať, že časom iné kmene HPV zaplnia biologickú medzeru, ktorá vznikne vďaka očkovaniu, čo sa nazýva „výmena sérotypov“ („serotype replacement“). Náhradníci pritom môžu mať ešte nepríjemnejšie vlastnosti. V klinickej štúdii bola už počas dvoch rokov pozorovaná významná výmena sérotypov (AT 2006, Sawaya 2007). Vyzerá to tak, že STIKO to prehliadla, pretože píše (EB 2007):

„Nahradenie inými patogénnymi kmeňmi HPV po očkovaní proti HPV 16 a 18 nebolo doteraz preukázané.“

       O dĺžke trvania ochranného účinku očkovania nie je takmer nič známe, a to na základe doteraz krátkeho trvania štúdie. Dlhšie trvajúci ochranný účinok je v neposlednom rade dôležitý, pretože mladšie ženy oveľa jednoduchšie prekonávajú nákazy HPV než staršie ženy. Pokiaľ by sa presunuli nákazy vďaka účinku očkovania do vyššieho veku, bude riziko chronickej nákazy a degenerácie vyššie. Matematické výpočty distribútora vakcín Sanofi Pasteur odhadujú účinnosť na dvanásť rokov (Fraser 2007). Podľa správy New York Times by niektoré dievčatá už po troch rokoch nemuseli byť chránené (Rosenthal 2008).

       Ďalším problémom je, že nákaza menej nebezpečnými kmeňmi HPV 6 a 11, ktorej sa vďaka očkovaniu Gardasilom zabráni, pravdepodobne chráni aj pred rakovinou s vysokorizikovými druhmi (Garnett 2006). Na jednej strane môže očkovacia látka Gardasil zabrániť rakovine a na druhej strane zase rakovinu aj podporovať. Očkovacia látka Cervarix, ktorá je účinná len proti HPV 16 a 18, je z tohto hľadiska výhodnejšia.

       Očkovanie proti HPV — podobne ako očkovanie proti nákazlivej žltačke (= infekčnej hepatitíde = vírusovému zápalu pečene) typu B — môže mať nepriaznivý vplyv na dodržiavanie zásad bezpečného sexu. Akékoľvek očkovanie proti pohlavne prenosným chorobám totiž vyvoláva klamlivý dojem istoty a podporuje riskantné sexuálne správanie.

       V konečnom dôsledku by mohla u zaočkovaných žien klesnúť motivácia k preventívnym cytologickým vyšetreniam, pretože sa budú cítiť istejšie. Ťažisko prevencie rakoviny krčka maternice by sa malo naďalej sústrediť na motiváciu k účasti na preventívnych gynekologických prehliadkach, pretože práve tie s vysokou účinnosťou chránia proti rakovine krčka maternice.

       Nemecký lekársky časopis Arzneitelegramm radí informovať mladé dievčatá o nezodpovedaných otázkach, napr. týkajúcich sa skutočnej potreby či dĺžky trvania ochranného účinku očkovania (AT 2011).

 

Problém nákladov

       S problémom obmedzených zdrojov v zdravotníctve sa často stretávame v súvislosti s očkovaním proti HPV. Ročne by očkovanie proti HPV stálo nemecké zdravotníctvo za predpokladanej účasti všetkých dievčat približne 200 miliónov €. To zvyšuje celkové náklady zdravotných poisťovní za liečivá o 0,8%. Tieto náklady musia byť niekde inde ušetrené. Ak by sa potvrdila nutnosť preočkovania raz za 10 rokov, náklady očkovacieho programu by niekoľkonásobne vzrástli.

       Rolf Rosenbrock, profesor pre politiku zdravotníctva na Technickej univerzite v Berlíne a člen Odbornej rady pre zdravotníctvo, píše o tomto probléme:

„Pokiaľ sa položí zo systémového hľadiska otázka, kde a ako sa s 200 miliónmi € dá dosiahnuť pomocou prevencie proti rakovine najväčší účinok, potom by očkovanie proti HPV zrejme vôbec nemalo dobrú pozíciu. Oveľa viac sa ponúka zlepšiť najskôr skoré rozpoznávanie rakoviny krčka maternice — ako v šírke jeho záberu, tak aj v jeho kvalite, — keďže tomuto ochoreniu možno (teoreticky) zabrániť vo vyše 90% prípadov vďaka skorému zisteniu, a — pretože by to určite nestálo 200 miliónov € — ostatné peniaze by sa mohli vložiť do participačne nastavených projektov v sociálne znevýhodnených obciach, mestských častiach alebo školách. To by samozrejme znamenalo určitý stupeň racionality, ktorý zdravotnícka politika spravidla nevykazuje. Proti koalícii farmaceutického priemyslu a očkovania chtivých lekárov, ktorú spája veľká sympatia pre očkovanie čoby individuálnu pasívnu prevenciu pomocou zákrokov lekára, majú koncepty, ako je tento, spravidla len veľmi malú šancu.“

       Heinz-Harald Abholz, vedúci Katedry všeobecného lekárstva Düsseldorfskej univerzity, píše (Abholz 2007):

 „Vyzerá to tak, že tu ide o niečo úplne iné, čo viedlo k neobyčajne rýchlemu schváleniu očkovania za extrémne zlej situácie okolo publikovaných štúdií. Je zjavné, že tu ide o predaj novej a veľmi drahej očkovacej látky…“

       V Rakúsku neodhalila analýza nákladov a prínosov, ktorú spracoval viedenský Výskumný ústav Ludwiga Boltzmanna, prinajmenšom v stredne dlhom časovom úseku žiadne dôvody pre všeobecné odporúčanie tohto očkovania: Do 50 rokov od začiatku príslušného očkovania by sa očakávalo v najlepšom prípade zníženie výskytu rakoviny z dnešných 6 na približne 4 prípady na 100.000 obyvateľov ročnek. Autorka tejto štúdie položila otázku spoločnosti, či nemôžu byť investované peniaze zmysluplnejšie použité niekde inde (Zechmeister 2009). V Rakúsku je očkovanie proti HPV v očkovacom kalendári, ale nie je preplácane štátnym zdravotníctvom.

       Vo Švajčiarsku je očkovanie proti HPV od roku 2008 odporúčané pre všetky 11- až 26-ročné dievčatá a ženy a je hradené zo zdravotného poistenia.

       V novembri 2008 žiadali v Nemecku 13 renomovaní vedci nové prehodnotenie očkovania proti HPV vírusom a koniec zavádzajúcim informáciám zo strany úradov (Dören 2008). Spoločný spolkový výbor zdravotných poisťovní (Gemeinsame Bundesausschuss der Krankenkassen) sa v decembri 2008 tiež pripojil k tejto požiadavke.

       V auguste 2009 zverejnila STIKO prehodnotenie, v ktorom si stojí za svojím odporúčaním očkovania (EB 2009,32). Vlastne ani nikto nečakal, že STIKO ustúpi a očkovanie proti HPV vírusom vyjme z očkovacieho kalendára. Avšak: Odporúčanie očkovania, ktoré porušuje základné pravidlá medicíny založenej na dôkazoch, poškodzuje povesť autora odporúčania, ako aj celej myšlienky očkovania.

 

Nežiaduce účinky očkovania proti HPV

       Od schválenia a plošného nasadenia očkovacích látok proti HPV boli pozorované početné neurologické poruchy, autoimunitné ochorenia a poruchy zrážanlivosti krvi čoby nežiaduce účinky tohto očkovania. Dr. Diane Harper, ktorá pracovala na štúdiách očkovacích látok proti HPV ako pre Merck, tak aj pre GlaxoSmithKline, sa vyjadrila (Gandey 2008):

„Hlásené nežiaduce účinky sú reálne a nemožno ich len tak ignorovať.“

       Očkovacie látky v klinickej štúdii viedli u vyše 50% očkovaných k lokálnym reakciám v mieste vpichu a najmenej v 10% k všeobecným príznakom, ako je horúčka alebo ťažkosti s kĺbmi.

       1% až 2% účastníčok klinickej štúdie postihli autoimunitné nežiaduce účinky, ako napr. zápaly kĺbov alebo zápaly štítnej žľazy, čo má pravdepodobne na svedomí hliníkový adjuvant, ktorý bol použitý aj v placebo skupine. Podrobný popis jedného prípadu autoimunitného zápalu pečenepo očkovaní proti HPV podporuje toto podozrenie (Della Corte 2011).

       Do amerického systému hlásenia nežiaducich účinkov očkovania (Vaccine Adverse Events Reporting System = VAERS) bolo medzi júlom 2006 a decembrom 2008 nahlásených 12.424 nežiaducich účinkov z očkovania, z ktorých 6% bolo označených za vážne (napr. dočasná strata zraku, poruchy reči, kolaps, znecitlivenie, ochrnutie tvárových svalov, Guillain-Barrého Syndróm a kŕče. U 18 zo 42 žien, ktoré boli očkované zjavne počas tehotenstva, došlo ku komplikáciám (potrat, anomálie u dieťaťa).

       Až 10 zo 100.000 austrálskych žien dostalo po tomto očkovaní život ohrozujúci alergický šok (Brotherton 2008).

       V januári 2009 napísali austrálski autori o piatich prípadoch mladých žien, ktoré v krátkom čase po očkovaní proti HPV ochoreli na roztrúsenú sklerózu, čo pripísali silnému imunostimulačnému účinku častíc vírusu (Sutton 2009). Americkí neurológovia popísali v roku 2010 jednu ťažkú neurologickú poruchu so stratou zraku u 16-ročnej pacientky (DiMario 2010).

       Do roku 2011 bolo v Nemecku nahlásených 1.144 nežiaducich účinkov, okrem iného aj poruchy zrážanlivosti krvi, zápal štítnej žľazy i neurologické choroby, ako je ochrnutie a encefalitída (zápal mozgu). V Nemecku a Rakúsku je známych najmenej 6 prípadov úmrtia po očkovaní proti HPV. V Anglicku zomrelo v roku 2009 14-ročné dievča pár dní po očkovaní Cervarixom. V USA bolo do roku 2009 najmenej 29 neobjasnených prípadov úmrtia (v súčasnosti to už je vyše 100 — pozn. red.) po očkovaní proti HPV (NVIC 2009).

       Vo všetkých týchto prípadoch ide o časovú následnosť, ktorá prinajmenšom vyvoláva otázky, aj keď v tom-ktorom prípade nemožno preukázať príčinnú súvislosť s očkovaním.

       Pre dievčatá do 16 rokov, ktoré sú hlavnou cieľovou skupinou odporúčania očkovania, nejestvuje vôbec žiadny systematický výskum o bezpečnosti očkovania proti HPV. V každom prípade sú už dávno prekonané staršie vyjadrenia STIKO o očkovaní proti HPV, ako napr. toto (EB 2007):

„Závažné reakcie, ktoré by boli spôsobené testovanými očkovacími látkami, neboli doteraz pozorované.“

 

Zhrnutie

  • Očkovacie látky proti HPV sú zbytočné. Rakovina krčka maternice môže byť dostatočne kontrolovaná pomocou zásad bezpečného sexu a účinným preventívnym programom. Jej výskyt je už roky na ústupe.
  • Kondómy poskytujú dobrú ochranu pred nákazami HPV.
  • Ženy vo veku nad 30 rokov, ktoré si nechajú spraviť každé tri roky cytologické vyšetrenia krčka maternice alebo každých 5 rokov sa nechajú otestovať na rizikové kmene HPV, znižujú svoje riziko ochorenia na rakovinu krčka maternice o vyše 90%. Nepotrebujú žiadne očkovanie proti HPV.
  • Kto chodí pravidelne na preventívne vyšetrenia, nepotrebuje nijaké očkovanie proti HPV. Kto sa nechá zaočkovať, musí aj napriek tomu chodiť na pravidelné preventívne vyšetrenia.
  • Účinnosť očkovacích látok proti HPV na poruchy buniek v oblasti krčka maternice je malá. Nie je preukázaná ochrana pred závažnejšími poruchami buniek.
  • Očkovanie je určite neúčinné, ak je vykonané po prvom pohlavnom styku, alebo ak už bola prekonaná nákaza tými kmeňmi HPV, čo sú obsiahnuté v očkovacej látke.
  • Klinické štúdie s mládežou do 16 rokov nejestvujú, takže pre túto vekovú kategóriu nie je známy pomer rizík a prínosov. Odporúčanie očkovania pre mladé dievčatá nie je podložené žiadnymi medicínskymi dôkazmi („evidence based“).
  • Očkovacie látky proti HPV sú extrémne drahé. Jestvujú aj obavy z prerozdelenia zdrojov v zdravotníctve, ktoré vedie k neblahým dopadom na iné oblasti medicíny.
  • Trvácnosť ochranného účinku očkovania proti HPV nie je jasná. Otvorenou otázkou zostáva aj výmena sérotypov (serotype replacement).
  • Očkovanie proti HPV vedie často k nežiaducim účinkom, zriedkavo aj k život ohrozujúcim reakciám. Pred očkovaním je potrebné uistiť sa, že daná žena nie je tehotná. Dlhodobé nežiaduce účinky tohto očkovania nie sú systematicky preskúmané.

 


Zverejnenie tohto článku (korektúra prekladu + grafická úprava) zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 7 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.