Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Re:Eh?...

Eva Juhárová | 13.06.2013

samozrejme, musím byť nechápavá, akože inak :-)
Aspoň potom na jedno je dobrá táto diskusia "bez vzájomného pochopenia": ja si teda vyhradzujem právo byť taká, vo Vašich očiach (znovu opakujem, nepotykali sme si) nechápavá a dovoľujem si požadovať, aby som smela žiť aj v tej svojej nechápavosti podľa svojho presvedčenia. Nič iné celý čas nechcem. Ja Vás nenútim, aby ste silou mocou pochopili, čo vravím a čo píšem. Ani aby ste chápali moje dôvody. Toto tu totiž nie je vedecká, ale paradigmatická diskusia. V samotnom myslení totiž, milý Ivan, veľmi veľa záleží na citových pohnútkach. Toto je poznatok z najnovšej psychiatrie :-). Podľa toho, o čo človeku v hlbších vrstvách psychiky ide, zorganizuje v myslení "podvedome" poznávací proces. Od citových pohnútok závisí, čo a v akých súvislostiach si zapamätá, čomu prikladá význam, čo si nevšimne, čo a ako poskladá do zmysluplného celku.
Vy a ja máme iný základ myslenia, a preto sa Vám zdá, že som nechápavá. Som iná a preto v iných súvislostiach ako Vy myslím. Tu ale nejde o hru so slovami a pojmami, ale o dôsledky, ktoré z môjho spôsobu myslenia a z Vášho spôsobu myslenia do života plynú. Až v týchto dôsledkoch, v "životných odpovediach" sú tie kritériá, ktoré ukážu, koho myslenie bolo čím podložené a až podľa toho sa dá hodnotiť, kto čo chápe a kto nie.

Pridať nový príspevok