Re:jednoduché počty

Ing. Marián FILLO | 09.08.2012

Očkovaných bolo 92% spomedzi chorých, nie spomedzi celej populácie Kalifornie. Údaj o celkovej zaočkovanosti tam chýba, ale čo viem z iných zdrojov, malo by to byť možno takých 98-99% u detí a mládeže, ktorá bola postihnutá najviac. U dospelých to bude samozrejme podstatne menej, hlavne ak majú rok narodenia pred 1948, kedy sa tuším v USA začalo s plošným očkovaním proti čiernemu kašľu (aj keď tým rokom si nie som celkom istý).

V tom výpočte ste sa ale pomýlila. Aj keby bolo očkovaných len 92% (vekovo špecificky ich však bolo očkovaných viac - nejakých 98%-99%), tak náchylných ochorieť na čierny kašeľ pri 80% účinnosti nie je 80% z nich, ale tých zvyšných 20% z nich.

Pri 92% zaočkovanosti a 80% účinnosti očkovania by teda pomer chorých mal byť:
92% x 0,2 ku 8% = 18,4 ku 8 =69,7% očkovaných ku 30,3% neočkovaných.

Avšak pri 98% zaočkovanosti to bude:
98% x 0,2 ku 2% = 19,6 ku 2 = 90,74% očkovaných ku 9,26% neočkovaných.

Keďže tá zaočkovanosť je zrejme niečo nad 98% (možno dokonca niečo nad 99%), tak ten pomer v podstate sedí na tú 80% až 85% účinnosť.

Čo však táto štúdia ignoruje, sú pozitívne následky prirodzeného prekonania čierneho kašľa. Neočkovanej osobe totiž po prekonaní čierneho kašľa zostáva LEPŠIA imunita než očkovanej osobe po prekonaní toho istého čierneho kašľa, a to kvôli fenoménu, zvanému "prvotný antigénový hriech". Bližšie k tomu tu:
https://www.slobodavockovani.sk/news/liecba-cierneho-kasla-vitaminom-c-1-cast/

To znamená, že tí neočkovaní budú mať do budúcna NIŽŠIU náchylnosť ochorieť na čierny kašeľ, takže v dospelom veku budú s nižšou pravdepodobnosťou nerozpoznanými nosičmi (a šíriteľmi) B. pertussis, čiže sú epidemiologicky nižšou hrozbou než dospelí očkovaní. Ale voči tomuto jasnému a neodškriepiteľnému faktu sú epidemiológovia (česť výnimkám) totálne slepí.

A ďalšia vec je celková chorobnosť na respiračné ochorenia. Darmo by mali neočkovaní proti čiernemu kašľu aj 10x vyšší "attack rate" čierneho kašľa, ak by celková chorobnosť na respiračné ochorenia u očkovaných bola výrazne vyššia než u neočkovaných. A to, pokiaľ viem, JE, viď napr.:
https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovanie-acelularnou-vakcinou-proti-ciernemu-kaslu-40x-zvysuje-kolonizaciu-bakteriou-bordetella-parapertussis/

Takže síce predídeme jednému ochoreniu (aj to len u max. 85%), ale vytvoríme vyššiu náchylnosť na iné ochorenia podobného druhu (u všetkých 100% očkovaných), čo by sa dalo prirovnať ušetreniu 100 € pomocou niečoho, čo stálo 300 € (tzn. čistá strata 200 €). No to potom vôbec nie je šetrenie, na to netreba titul MUDr. a vlastne ani vôbec žiadnu vysokú školu, aby človek pochopil takúto elementárnu vec.

Tých problémov je tu však viac.

Tých 80% - 85%, čo je írskym úradom verejného zdravotníctva udávaná účinnosť acelulárnej vakcíny proti čiernemu kašľu (aP), v skutočnosti nie je účinnosť, ale len hladina protilátok nad určitou hranicou (nad tzv. "ochrannou hladinou"). A tu sú hneď dva problémy:

Problém č. 1:
Protilátky a imunita nie je to isté. Človek môže ochorieť aj keď má protilátky nad ochrannou hladinou. Možno výnimočne, ale boli také prípady zdokumentované.

Problém č. 2:
Ochranná hladina protilátok nebola stanovená empiricky nejakou klinickou štúdiou, ktorá by potvrdila, že od nula do x človek nakazený baktériou čierneho kašľa (Bordetella pertussis) ochorie, od x do nekonečna neochorie. Ochranná hladina protilátok je de facto len hrubý odhad, alebo ešte lepšie povedané: konsenzus v rámci určitej skupiny vedcov. V skutočnosti NEVIEME s istotou, aká presne hladina protilátok (x) zaručí imunitu aspoň 99% ľuďom, čo ju majú rovnakú alebo vyššiu než x. No a to je dosť zásadný kameň úrazu, lebo od tohto neistého čísla sa odvíjajú všetky výpočty "účinnosti".

Ďalší problém je rozdiel medzi celobunkovou (whole-cell) a nebunkovou (acelular) vakcínou. Celobunková obsahovala celé, formaldehydom usmrtené bunky B. pertussis, čo činilo dokopy zhruba 3000 antigénov. Táto vakcína bola veľmi reaktogénna, čiže spôsobovala veľmi veľa očkovaným vážne problémy. V USA bola vyše polovica odškodnení obetiam očkovania vyplatená za následky celobunkovej vakcíny proti čiernemu kašľu.

Otázkou je jej účinnosť. Keď sa objavili acelulárne vakcíny, tak sa v porovnávacích štúdiách ukázala byť účinnosť celobunkových vakcín pod 50% a acelulárnych vakcín 70% až 85%. Lenže čo sa tu myslí účinnosťou? Hladina protilátok proti VYBRANÝM antigénom. Spomedzi 3000 antigénov čierneho kašľa je v acelulárnych vakcínach vybratých 1 až 5:
1. pertusický toxoid (PT)
2. filamentózny hemaglutinín (FHA)
3. pertaktín (PRN)
4. adenylát cyklázový toxín (ACT)
5. fimbrie

Problém č. 3:
U nás (ako aj v USA) používané vakcíny Infanrix obsahujú LEN PRVÉ 3 z menovaných 5 antigénov. Takže celobunková vakcína síce možno dávala nižšiu hladinu protilátok proti PT, FHA a PRN, ale (na rozdiel od Infanrixu) dávala nenulovú hladinu protilátok proti ACT a fimbriám, čiže celobunkové vakcíny majú síce oveľa viac nežiaducich účinkov, majú možno nižšiu účinnosť proti trom z cca 3000 antigénov, ale acelulárne vakcíny majú úplne nulovú účinnosť proti všetkým zvyšným antigénom nad rámec tých troch, ktoré obsahujú.

Pokúsim sa o analógiu: predstavte si, že je vojna. Je lepšie mať
a) 10.000 pušiek, 20.000 pištolí, 100.000 dýk
b) 1000 pušiek, 2000 pištolí, 5000 dýk, 50 bombardérov, 100 stíhačiek, 200 tankov, 80 guľometov, 600 samopalov, 20 ponoriek, 5 krížnikov?

Synergická súhra viacerých druhov "zbraní", hoci v celkovo nižšom počte, môže dávať lepšie výsledky, než jednostranná výzbroj, hoci vo vyššom počte.

Navyše to, že iba týchto 5 antigénov je zásadných pri obrane pred B. pertussis, je len nepotvrdený predpoklad - nie je to úplne na 100%. Je celkom dobre možné, že aj nejaké ďalšie antigény, ktoré nie sú v absolútne nijakej aP vakcíne (nielenže nie sú v Infarixe), sú podstatné, čo je konkurenčnou výhodou celobunkových vakcín (wP).

Ukazuje sa totiž, že hoci aj pred zavedením acelulárnych vakcín boli sem-tam epidémie čierneho kašľa, ich rozsah bol mnohonásobne nižší než rozsah dnešných epidémií čierneho kašľa.

Vyzerá to teda tak (aj keď je to len nepotvrdená hypotéza), že SKUTOČNÁ ÚČINNOSŤ celobunkových vakcín je vyššia, ale za cenu výrazne vyššieho počtu a závažnosti nežiaducich účinkov (čo môže učiniť pomer prínosov a rizík neúnosným).

Je ešte možné aj to, že tu hrá významnú rolu nejaký faktor, ktorý nám zatiaľ uniká... Žhavým kandidátom je vymieranie tých pokolení, ktoré čierny kašeľ ešte prekonali prirodzene a mali doživotnú (alebo aspoň niekoľko desiatok rokov trvajúcu) imunitu. Tým, že percentuálny podiel takýchto ľudí prudko poklesol, sa výrazne zvýšila celková náchylnosť obyvateľstva ochorieť na čierny kašeľ, pretože dnešní dospelí v produktívnom veku už boli skoro všetci očkovaní a ako vieme, dĺžka trvania ochranného účinku očkovania proti čiernemu kašľu je aj v extrémne optimistickom prípade NIE VIAC NEŽ 10 ROKOV, pričom preočkovanie 13-ročných bolo zavedené u nás až v r. 2010 (v Česku doteraz nie je), takže dnešní dospelí v produktívnom veku mali poslednú vakcínu v 6 rokoch a jej ochranný účinok skončil najneskôr v 16 rokoch. To znamená, že teraz sú už vydaní úplne napospas B. pertussis a z očkovania v minulosti nemajú vôbec žiadny úžitok - skôr naopak, keď zvážime výsledky inej štúdie, podľa ktorej očkovanie proti B. pertussis 40x zvyšuje náchylnosť ochorieť na B. parapertussis - príbuznú baktériu, spôsobujúcu miernejšiu formu čierneho kašľa:
https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovanie-acelularnou-vakcinou-proti-ciernemu-kaslu-40x-zvysuje-kolonizaciu-bakteriou-bordetella-parapertussis/
A tiež zvyšuje riziko astmy:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10714532

S tým súvisí:
Problém č. 4: Nerozpoznané nosičstvo.

Drvivá väčšina nakazených B. pertussis v produktívnom veku nerozpozná, že má čierny kašeľ, pretože v tomto veku už táto choroba nemá typické špecifické príznaky, aké máva v detstve, prípadne ešte adolescencii, ale vyzerá len ako bežný kašeľ, ktorý však miesto typického jedného týždňa trvá niekoľko týždňov. Keďže to tých dospelých (ktorí navyše musia makať v práci, lebo z nemocenskej by nevyžili) nijak zvlášť neotravuje, tak sa neunúvajú zájsť za lekárom, ktorý by si (a aj to len možno) všimol, že majú čierny kašeľ, urobil by výter, poslal by ho do labáku, kde by to potvrdili alebo vyvrátili. Oni tie laboratórne testy zase nie sú celkom zadarmo a keby sa každý viac-než-týždeň-trvajúci kašeľ mal dať laboratórne skúmať, tak by to nielenže stálo ťažké milióny €, ale by to tiež naše labáky vôbec nestíhali.

Takže je to celé oveľa zamotanejšie, než nám to vakcinacisti predkladajú, a viac očkovať očividne nie je riešením.

Suma sumárum to vyzerá tak, že keby sa proti čiernemu kašľu vôbec neočkovalo, alebo aspoň nie plošne, ale len vysoko-rizikové skupiny, u ktorých je očkovanie jednoznačne viac na úžitok než na škodu (i keď je otázkou, či také vôbec existujú), tak by celkový úhrn škôd (nákladov na prevenciu + liečbu, ako aj očkovaním + chorobou spôsobených úmrtí a ťažkých poškodení zdravia) bol nižší.

Vzhľadom k momentálne pomerne veľkému výskytu čierneho kašľa je tiež dosť veľká šanca na obnovenie pôvodnej prirodzenej kolektívnej imunity (tzn. tej, čo vzniká prirodzeným prekonaním choroby), ak by sa s očkovaním nadobro prestalo.

Pridať nový príspevok