Osýpky vo Veľkej Británii – „Wakefield faktor“

12.04.2011 01:21

Age of Autism - 12.II.2011 - Dr. F. Edward Yazbak, FAAP - Falmouth, Massachusetts, USA

 

       Pôvodný článok "Measles in the United Kingdom - The “Wakefield Factor”"
       z angličtiny preložila PhDr. Denisa Droppanová a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

       Dr. Andrew Wakefield bol prenasledovaný a ohováraný, odkedy uverejnil článok v lekárskom časopise The Lancet vo februári 1998 a zodpovedal na otázky o očkovaní MMR vakcínou (kombinovaná proti osýpkam, príušniciam a ružienke – pozn. red.) na tlačovej konferencii v Londýne.

       Zo všetkých útokov a obvinení namierených proti Dr. Wakefieldovi museli byť najbolestnejšie tie, podľa ktorých majú deti vo Veľkej Británii (či inde vo svete) v dôsledku jeho výskumu vyššiu pravdepodobnosť ochorieť a zomrieť na osýpky.

       Odporúčanie Dr. Wakefielda uprednostniť jednozložkovú očkovaciu látku (tzv. „monovakcínu“) proti osýpkam pred kombinovanou MMR vakcínou vychádza z jeho rozsiahleho prieskumu kvality údajov o bezpečnosti vakcín proti osýpkam a z odhalenia jedného staršieho zamestnanca Ministerstva zdravotníctva Veľkej Británie, že bola schválená MMR vakcína, o ktorej sa vopred vedelo, že nie je bezpečná.1 Postoj Dr. Wakefielda, že nemáme dosť dostatočne dobrých údajov o bezpečnosti MMR vakcíny v porovnaní s jednozložkovou vakcínou proti osýpkam, medzitým potvrdila Cochrane Collaboration (medzinárodná nezisková organizácia vedcov-lekárov, hodnotiaca vedecké štúdie z oblasti medicíny).2 Je dôležité poznamenať, že Dr. Wakefield v čase uverejnenia článku v časopise The Lancet i neskôr silne zdôrazňoval používanie jednozložkovej vakcíny proti osýpkam. V rozpore s falošnými a nepravdivými tvrdeniami šéfredaktora The Lancet, Dr. Richarda Hortona3, boli ešte jednozložkové vakcíny v čase, keď ich Dr. Wakefield odporúčal, vo Veľkej Británii dostupné.

       V snahe ochrániť MMR očkovacie programy bola neskôr britským rodičom, ktorí chceli svoje deti zaočkovať, ale celkom oprávnene mali obavy z MMR vakcíny, odobratá možnosť očkovania jednozložkovou vakcínou proti osýpkam,

       Niekoľko mesiacov po tlačovej konferencii Dr. Wakefielda v r. 1998 zastavila vláda Veľkej Británie dovoz jednozložkových vakcín. Tu je vhodné spomenúť, že firma Merck zastavila dodávku jednozložkových vakcín proti osýpkam, ružienke a príušniciam v USA o vyše 10 rokov neskôr - v októbri 2009.4

       Pre neúplnosť výsledkov testov a nedostupnosť údajov spred roku 1998 je takmer nemožné určiť trend alebo vyvodiť závery v súvislosti s potvrdenými prípadmi osýpok, ale aj tých niekoľko potvrdených prípadov osýpok vo Veľkej Británii získalo prílišnú publicitu, ktorá vždy pripisovala veľkú vinu Dr. Wakefieldovi, obzvlášť s blížiacim sa výsluchom pred GMC (General Medical Council = Všeobecná lekárska rada Veľkej Británie; orgán, v ktorého právomoci je odobrať lekárovi licenciu na vykonávanie lekárskej praxe - pozn. red.).

       Počas týchto udalostí v Anglicku, boli celosvetovo hlásené mnohonásobné epidémie osýpok, niekedy aj vo vysoko zaočkovanej populácii.

       Oficiálne štatistiky z Úradu na ochranu zdravia (Health Protection Agency = HPA) vo Veľkej Británii sú nasledovné:

  • Po roku 1998 počet hlásených prípadov osýpok klesal a prekročil počet prípadov pre rok 1998 len o desať rokov neskôr, kedy sa vyskytli epidémie po celom svete.
  • Prekvapivo bolo hlásených oveľa menej prípadov osýpok vo Veľkej Británii za 10 rokov po uverejnení Wakefieldových štúdií, než za 10 rokov pred ich uverejnením.

       Hlásenie prípadov osýpok nebolo vo Veľkej Británii ovplyvnené výskumom Dr. Andrew Wakefielda.

 

Osýpky vo Veľkej Británii

       Úlohou HPA5 je „poskytnúť komplexný prístup k ochrane zdravia verejnosti vo Veľkej Británii poskytnutím podpory a odporúčaním na NHS (= National Health Service = štátne zdravotníctvo Veľkej Británie - pozn. red.)... Stredisko pre nákazy (Centre for Infections) v Colindale je základňou pre sledovanie (monitorovanie) prenosných ochorení a špecialistom na mikrobiológiu..."

       Podľa HPA je „po čistej vode očkovanie celosvetovo najúčinnejším zásahom do verejného zdravia, ktorý zachraňuje životy a poskytuje dobré zdravie.“6

       HPA uvádza v jednoduchej tabuľke7 ročný súčet všetkých povinne hlásených infekčných ochorení (Notifications of Infectious Diseases = NOIDs) v Anglicku a Walese od roku 1982 do 2009.

       Informácie vybrané z tejto tabuľky, ktoré sa týkajú osýpok pre roky 1988-2007 uvádza nižšie uvedená tabuľka:

Tab. I - HPA: Hlásené prípady osýpok – Anglicko a Wales Súčet
10 rokov pred
Wakefieldom
1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 5 r. pred spolu
86.001 26.222 13.302 9.680 10.268 9.612 16.375 7.447 5.614 3.962 43.010 188.483
10 rokov po
Wakefieldovi
1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 5 r. po spolu
3.728 2.438 2.378 2.250 3.187 2.488 2.356 2.089 3.705 3.670 13.981 28.289

 

       Vo Veľkej Británii bola MMR vakcína povolená a program MMR vakcinácie začatý v roku 1988.

       Počas obdobia desiatich rokov pred uverejnením Wakefieldových štúdií bolo hlásených 188.483 prípadov osýpok v porovnaní s 28.289 prípadmi v desiatich rokoch po uverejnení Wakefieldových štúdií, čo predstavuje 85% pokles.

       Hoci nárast zaočkovanosti MMR vakcínou môže mať na svedomí veľkú časť z poklesu chorobnosti v skorších rokoch, fakt, že bolo hlásených 43.010 prípadov osýpok počas 5 rokov pred uverejnením Wakefieldových štúdií v porovnaní s 13.981 prípadmi počas 5 rokov po ich uverejnení (pokles o 67%), napovedá, že tu niet žiadneho „Wakefield faktora“, prinajmenšom nie v tej miere, aby ovplyvnil počet hlásených prípadov osýpok.

       Ak by sme predpokladali, že zaočkovanosť MMR vakcínou vo Veľkej Británii takmer dosiahla cieľovú úroveň 3 roky po začatí očkovacieho programu, tak z porovnaní 7-ročných období pred a po zverejnení Wakefieldových štúdií je zrejmé aj to, že v 7-ročnom období po zverejnení štúdie začiatkom roku 1998 bolo hlásených len 18 825 prípadov osýpok v porovnaní so 62 950 hlásenými prípadmi osýpok za 7 rokov pred uverejnením štúdie.

       Skutočnosť, že počet hlásených prípadov osýpok klesal v rokoch 1998, 1999, 2000 a 2001, čiže prvé štyri roky bezprostredne po zverejnení Wakefieldovej štúdie a tlačovej konferencii, tzn. v rokoch, v ktorých by sa mal najviac prejaviť tento "Wakefield faktor", hovorí samo za seba.

       K rovnakému záveru dospejeme aj pri prepočte prípadov na 100.000 obyvateľov.

       Dr. Elizabeth Miller, riaditeľka Oddelenia imunizácie Strediska pre nákazy HPA a členka Svetového poradného výboru WHO pre bezpečnosť vakcín, nikdy nebola fanúšikom Dr. Wakefielda. Táto vytrvalá obhajkyňa MMR očkovacieho programu a autorka/spoluautorka ôsmych publikácií o MMR očkovaní a autizme vydaných v rokoch 2002 až 2005 ani raz nespomenula, že počet hlásených prípadov osýpok po uverejnení štúdie Dr. Wakefielda v časopise The Lancet klesol.

       Rovnako tak to neurobili ani Sir Liam Donaldson, hlavný hygienik Veľkej Británie, ani profesor David Salisbury, riaditeľ odboru imunizácie Ministerstva zdravotníctva Veľkej Británie.

       Svetová zdravotnícka organizácia (= World Health Organization = WHO) zverejňuje zoznam prenosných ochorení hlásených všetkými štátmi.

       Nasledovná tabuľka obsahuje zoznam údajov WHO desať rokov pred a desať rokov po Wakefieldových publikáciách vo forme, ako boli nahlásené zdravotníckymi orgánmi Veľkej Británie, pravdepodobne HPA:8

Tab. II - WHO: Hlásené prípady osýpok – Veľká Británia a Severné Írsko Súčet
10 rokov pred
Wakefieldom
1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 5 r. pred spolu
88.259 30.160 28.228 11.727 12.317 12.018 23.525 9.017 6.866 4.844 56.270 226.961
10 rokov po
Wakefieldovi
1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 5 r. po spolu
74 - 104 73 314 460 189 79 764 1.022 565 3.079

 

       Pokus o vysvetlenie vyššie uvedených, trochu neúplných údajov nájdete nižšie. Faktom ostáva, že počet hlásených prípadov osýpok vo Veľkej Británii a v Severnom Írsku sa nezvýšil a v skutočnosti klesol v rokoch, ktoré nasledovali bezprostredne po publikácii štúdie Dr. Wakefielda a kol. v časopise The Lancet začiatkom roku 1998.

       Túto skutočnosť potvrdili aj Jick a Hagberg z programu pre sledovanie vzájomného pôsobenia liečiv Lekárskej fakulty Bostonskej univerzity (Boston University School of Medicine Collaborative Drug Surveillance Program),9 ktorí identifikovali všetky deti s diagnostikovanými osýpkami v rokoch 1990 až 2008 v britskej výskumnej databáze všeobecného lekárstva a nedávno (v júni 2010) vyhlásili, že "... od roku 1996 incidencia (počet nových prípadov ochorenia) osýpok klesla..."

       Počet hlásených prípadov osýpok10 v Anglicku a Walese klesol medzi rokmi 1998 a 2007 o 15 až 44%. Rovnako počet prípadov klesal z roka na rok v priebehu piatich zo šiestich rokov nasledujúcich po zverejnení Wakefieldovej štúdie - napriek veľkej publicite, ktorej sa jej dostalo..

       Výzvou je pokúsiť sa pochopiť význam počtu a percent potvrdených prípadov osýpok vo Veľkej Británii od roku 1998. Ako je zrejmé z nasledovnej tabuľky, počet a percento potvrdených prípadov vrcholilo v rokoch 2002´/2003 a opäť v rokoch 2006/2007:

Tab. III - HPA: hlásené a potvrdené prípady osýpok – Anglicko a Wales  
  1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Súčet
Hlásené 3.728 2.438 2.378 2.250 3.187 2.488 2.356 2.089 3.705 3.670 28.289
Potvrdené/počet 56 92 100 70 319 437 188 78 740 990 3.070
Potvrdené/% 1,5 3,8 4,2 3,1 10,0 17,6 8,0 3,7 20,0 27,0 10,9

 

       Porovnanie údajov z rokov 2002 a 2007 naznačuje, že je pomerne ťažké vyvodiť z nich nejaké závery. Kým hlásené prípady stúpli z počtu 3.187 na 3.670, čo predstavuje 15%-ný nárast, potvrdené prípady vyskočili oveľa vyššie: z 319 na 990, čo predstavuje 210%-ný nárast.

       Ak sa pozrieme na údaje z roku 2002 a porovnáme ich s rokom 2001, počet hlásených prípadov stúpol o 42% z 2.250 na 3.187, zatiaľčo počet potvrdených prípadov stúpol o 355% zo 70 na 319.

       Pomohlo aj porovnanie prvých štvrťrokov v oboch spomínaných rokoch.

       Hlásených bolo 741 prípadov osýpok a testovaných 569 (čo je 72%). Len tri prípady mali pozitívny slinný test, čo je približne 0,5% v prvých 13 týždňoch roku 2001.11

       Počas toho istého obdobia v roku 2002,12 bolo hlásených 1.199 prípadov a testovaných až 1.386 (116%) prípadov. Túto zaujímavú situáciu vysvetlili Laboratóriá verejného zdravotníctva (Public Health Laboratory Services = PHLS) takto: „z dôvodu nárastu potvrdených prípadov osýpok v tomto štvrťroku bolo pre skorý záchyt IgM protilátok u podozrivých prípadov uskutočnených mnoho ústnych testov, z ktorých niektoré boli následne potvrdené, z toho vyplýva, že sa za toto obdobie odobralo viac vzoriek ako bolo hlásených prípadov."

       Nijaký rozumný komentár vyššie uvedeného vyjadrenia nie je možný.

       V každom prípade, z 1.386 testovaných prípadov bolo len 91 (6,6%) pozitívnych, čo je 13-krát viac ako v 1. štvrťroku roku 2001. Keďže 9 prípadov bolo v tom období len krátko po očkovaní, PHLS potvrdili za pozitívne v slinných testoch 82 prípadov. Na rozdiel od 1. štvrťroku 2001 v 1. štvrťroku 2002 PHLS pridali 44 „iných laboratórne potvrdených prípadov“ k počtu potvrdených prípadov, aby tak vytiahli počet prípadov za štvrťrok na 126.

       Napriek všetkým zmenám a odlišnostiam v metodike bolo v Anglicku a Walese v roku 2005 menej potvrdených prípadov osýpok13 než v roku 1999. Za zmienku stojí aj fakt, že percento potvrdených prípadov zostalo nízke počas obdobia štyroch rokov bezprostredne nasledujúcich po zverejnení Wakefieldovej štúdie.

       Skutočnosť, že v roku 2005 bolo len 2.089 hlásených a 78 potvrdených prípadov osýpok, pričom boli použité rovnaké diagnostické metódy ako v rokoch 2002-2004, silne napovedá, že 7 rokov po uverejnení Wakefieldovej štúdie v časopise The Lancet sa neprejavil žiadny "Wakefield faktor".

       Pozornejší pohľad na prvý štvrťrok roku 200514 môže vniesť trochu svetla do problému potvrdzovania prípadov osýpok vo Veľkej Británii pomocou slinných testov. V období prvých 13 týždňov roku 2005 bolo hlásených 591 prípadov osýpok, z ktorých 575 (97,3%) bolo testovaných. Len v 20 prípadoch (3,5%) bol slinný test pozitívny.

       Rovnako to platí aj pre ružienku: z 299 prípadov klinickej ružienky hlásenej lekármi v prvom štvrťroku, bol v 220 prípadoch uskutočnený slinný test a len 2 (0,9%) z 220 testov boli pozitívne.

       Výsledky testovania na mumps sú však značne odlišné. Počas toho istého štvrťroku bolo hlásených 5.945 prípadov mumpsu, z toho 3.356 (56,6%) bolo testovaných a 1.381 (41% z testov) bolo pozitívnych v slinnom teste.

       Je očividné, že správnosť hlásenia osýpok, ružienky, ba dokonca aj mumpsu je podozrivá.

       Podobný obraz je zrejmý aj v 2. a 3. štvrťroku roku 2005.15, 16

       Testovanie slín na osýpky, mumps a ružienku začalo vo Veľkej Británii v roku 1995.17 Je dôležité spomenúť, že do roku 1998 zdravotnícke organizácie poskytovali WHO počty hlásených a nie počty potvrdených prípadov osýpok (viď vyššie Tab. II - WHO: Hlásené prípady osýpok – Veľká Británia a Severné Írsko).

       Treba tiež poukázať na to, že nárast počtu hlásených a potvrdených prípadov osýpok počas rokov 2006 a 2007 bol súčasťou svetového nárastu, ktorý bude rozoberaný v ďalšej časti.

       Ak vezmeme do úvahy úmrtia v dôsledku osýpok vo Veľkej Británii podľa informácií poskytnutých HPA18 a aktualizovaných 13.IV.2010: "V roku 2006 bolo zaznamenané jedno úmrtie v dôsledku osýpok u 13-ročného chlapca, ktorý trpel na pľúcne ochorenie a užíval lieky potláčajúce imunitný systém. Ďalší prípad úmrtia v dôsledku akútnych osýpok v roku 2008 bol u neočkovaného dieťaťa s vrodenou nedostatočnosťou imunitného systému (vrodeným imunodeficitom), ktorá však nevyžadovala liečbu imunoglobulínmi. Pred rokom 2006 bolo posledné úmrtie v dôsledku akútnych osýpok v roku 1992. Všetky ďalšie úmrtia na osýpky od roku 1992 sa vyskytli u starších osôb a boli spôsobené neskoršími následkami osýpok. K týmto infekciám došlo počas epidémií osýpok v 80. rokoch 20. storočia, prípadne skôr."

 

Epidémie osýpok vo svete

       Epidémie osýpok sa vo svete objavujú od roku 2006 aj v krajinách s vysokou zaočkovanosťou.

       V Saudskej Arábii19, kde sú deti rutinne očkované monovalentnou (jednozložkovou) vakcínou proti osýpkam vo veku 9 mesiacov a dvomi MMR vakcínami vo veku 1 rok a vo veku 4-6 rokov, a kde zaočkovanosť proti osýpkam za posledných 6 rokov dosahuje neustále 95% až 98%, bolo v roku 2007 zaznamenaných 4.648 prípadov osýpok v porovnaní s 373 prípadmi v roku 2005, 807 prípadmi v roku 2006, 157 prípadmi v roku 2008 a 82 prípadmi v roku 2009.

       Čiže v roku 2007,napriek vynikajúcej zaočkovanosti bolo v Saudskej Arábii hlásených 4.648 prípadov osýpok v populácii 27,6 miliónov obyvateľov. V tom istom roku bolo vo Veľkej Británii hlásených 3.670 prípadov osýpok, z ktorých 990 sa potvrdilo, a to v populácii 61 miliónov obyvateľov.20

       Vo Švajčiarsku bola MMR vakcína povolená a používaná od roku 1985, kedy sa takisto odporúčalo aj tzv. catch-up očkovanie (doočkovanie starších ročníkov, ktoré neboli očkované v mladšom veku, keďže vtedy ešte nebola táto vakcína  k dispozícii) mladistvých vo veku 12 až 15 rokov. Druhá dávka MMR bola odporúčaná od roku 1996. Zaočkovanosť aspoň jednou dávkou do veku 2 rokov sa stabilne držala okolo 82% počas 90. rokov 20. storočia. V rokoch 2005 až 2007 stúpla na 87%. V kategórii 8-ročných detí bola zaočkovanosť MMR vakcínou 90%, kým u dospievajúcich 94%. Zaočkovanosť obomi dávkami MMR vakcíny dosiahla vo Švajčiarsku úroveň 71 až 76%.

       Priemerne bolo vo Švajčiarku od roku 1999 do roku 2006 ročne hlásených okolo 50 prípadov osýpok (v populácii 7,5 milióna obyvateľov) s výnimkou roku 2003, kedy bolo počas epidémie 612 prípadov.

       Od novembra 2006 do septembra 2009 zažilo Švajčiarsko epidémiu na plnej čiare so 4.415 hlásenými prípadmi osýpok. Incidencia osýpok (počet nových prípadov ochorenia) 15 prípadov na 100.000 obyvateľov v roku 2007 a 29 prípadov na 100.000 obyvateľov bola podľa všetkého najvyššia v Európe.21

       Švajčiarsko a Saudská Arábia používajú na potvrdenie prípadov osýpok sérový, nie slinný test.

       Epidémie osýpok sa vo svete stále vyskytujú, a to nezávisle od zaočkovanosti, dôkazom čoho je aj vyjadrenie v aktualitách pre cestovateľov od CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva - pozn. red.) z 9.IX.2010:22 „Osýpky zostávajú bežným ochorením v mnohých častiach sveta. Ročne sa ich výskyt odhaduje na 10 miliónov prípadov a po celom svete spôsobia ročne 164.000 úmrtí... Epidémie osýpok sú bežné v mnohých oblastiach, vrátane Európy...“

       V Anglicku bolo akékoľvek hlásenie (čo aj malého počtu) osýpok príležitosťou na obvinenie Dr. Wakefielda a jeho výskumov, hlavne v čase výsluchov pred GMC.23, 24, 25

       Dokonca stačil jeden potvrdený prípad osýpok u neočkovaného alebo nedostatočne očkovaného anglického dieťaťa a už sa spustila lavína obvinení mnohými, ktorí by mali pamätať na to, že Dr. Wakefield v roku 1998 nezavrhol význam jednozložkových vakcín.

       Odvtedy vo Veľkej Británii alarmujúco narástol počet porúch autistického spektra. Ako sme uviedli v článku z 2.III.2006, v roku 2005 bolo v Škótsku 3.484 detí v školskom veku s autizmom. V porovnaní s rokom 1998, kedy to bolo len 820 prípadov ide o 4-násobný nárast.26

       Nedávno (VI.2009), profesor Baron-Cohen a kol.27 odhadli prevalenciu (celkový počet prípadov ochorenia) porúch autistického spektra vo Veľkej Británii na 157 prípadov na 100.000.

 

Závery

       Za posledných 12 rokov bol Andrew Wakefield osočovaný a napádaný, pretože si dovolil povedať, že je potrebný výskum na vylúčenie súvislosti MMR vakcíny s autizmom u malej podmnožiny geneticky predurčených detí. Jeho návrh, aby dovtedy, kým sa takýto výskum neuskutoční, boli dostupné jednozložkové vakcíny proti osýpkam, bol tak isto ostro a neustále kritizovaný.

       Tí, čo obviňovali Wakefielda, nikdy nespomenuli skutočnosť, že Ministerstvo zdravotníctva Veľkej Británie zastavilo dovoz monovalentných vakcín proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke, aby tak prinútilo rodičov prijať MMR vakcínu, čím postavilo tých, čo mali obavy ohľadne bezpečnosti tejto vakcíny a nechceli sa vydať cestou tohto trojitého očkovania, pred náročný výber: Kúpiť jednozložkovú vakcínu na súkromnej klinike v Anglicku, odcestovať vlakom do Francúzska, kde boli o niečo lacnejšie, alebo... nerobiť nič.

       Najbolestivejším osočením pre Dr. Wakefielda muselo byť tvrdenie, podľa ktorého jeho výskum spôsobil epidémie osýpok a úmrtia detí.

       Neúprosné tlačové spravodajstvo, nárast počtu prípadov autizmu vo Veľkej Británii a hlásenia niektorých rodičov, že ich deti upadali do autizmu po MMR očkovaní, boli so všetkou pravdepodobnosťou viac zodpovedné za pokles zaočkovanosti MMR vakcínou, než článok v The Lancet a vyjadrenie na tlačovej konferencii v roku 1998.

       Ďalším veľmi dôležitým (ale zriedka spomínaným) faktorom bolo, že mladí rodičia, ktorí videli, ako podlo zaobchádzali úrady s rodinami detí, čo začali po MMR vakcíne upadať a mali tráviace problémy, ako im bola obmedzená zákonná pomoc a ako tisícky z nich zostali bez kompenzácie, sa rozhodli radšej vzdať sa očkovania, než podstúpiť jeho riziko.

       Nech už pokles zaočkovanosti v Anglicku spôsobilo čokoľvek, zdá sa, že keď sa objavila epidémia osýpok vo Veľkej Británii počas posledných 12 rokov, objavila sa aj v Európe, aj inde vo svete, častokrát v dobre zaočkovanej populácii.

       Tu uvedený dôkaz je jasný: Podľa oficiálnych vládnych údajov vo Veľkej Británii počet hlásených prípadov osýpok klesal v rokoch 1998, 1999, 2000 i 2001 a v období desiatich rokov po zverejnení Wakefieldovej štúdie sa vyskytlo výrazne menej prípadov tohto ochorenia než v období desiatich rokov pred ním.

       Je nemožné vyvodiť rozumné závery ohľadne počtu potvrdených prípadov osýpok vo Veľkej Británii počas posledných 12 rokov. Je však jasné, že vzostupy sa zhodovali s celosvetovou aktivitou osýpok alebo s náhlymi zmenami v diagnostických technikách a klasifikácii.

       Podľa štatistík HPA niet žiadneho „Wakefield faktora“.

       Je na čase prestať obviňovať Dr. Andrewa Wakefielda a začať klásť vinu tým, ktorí si to zaslúžia.

 


1. Wakefield AJ v "Callous Disregard: Autism and Vaccines – the Truth Behind a Tragedy", 2010, New York, Skyhorse Publications, str. 65-75

2. http://www.cochrane.org/reviews/en/ab004407.html z 29.XI.2010

3. Horton R.: "MMR Science and Fiction", 2004, London, Granta Books

4. https://www.merckvaccines.com/monovalentMessage_102109.pdf z 1.XII.2010

5. http://www.hpa.org.uk/AboutTheHPA/WhoWeAre/ z 26.XI.2010

6. http://www.hpa.org.uk/Topics/InfectiousDiseases/InfectionsAZ/VaccinationImmunisation/ z 26.XI.2010

7. http://www.hpa.org.uk/web/HPAwebFile/HPAweb_C/1251473364307 z 26.XI.2010

8. http://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencebycountry.cfm?C=GBR z 26.XI.2010

9. Jick H, Hagberg KW: "Measles in the United Kingdom 1990-2008 and the effectiveness of measles vaccines", Vaccine, 23.VI.2010; 28(29):4588-92

10. http://www.hpa.org.uk/Topics/InfectiousDiseases/InfectionsAZ/Measles/EpidemiologicalData/measNotsAndDeaths z 28.XI.2010

11. http://www.hpa.org.uk/cdr/archives/2001/cdr2501.pdf zo 6.XII.2010

12. http://www.hpa.org.uk/cdr/archives/2002/cdr2602.pdf zo 6.XII.2010

13. http://www.hpa.org.uk/Topics/InfectiousDiseases/InfectionsAZ/Measles/EpidemiologicalData/measDataMMRConfirmed/ z 28.XI.2010

14. http://www.hpa.org.uk/cdr/archives/2005/cdr2505.pdf zo 4.XII.2010

15. http://www.hpa.org.uk/cdr/archives/2005/cdr3805.pdf zo 4.XII.2010

16. http://www.hpa.org.uk/cdr/archives/2005/cdr4705.pdf zo 4.XII.2010

17. http://www.hpa.org.uk/Topics/InfectiousDiseases/InfectionsAZ/MMR/mmroralfluidtesting/ zo 4.XII.2010

18. http://www.hpa.org.uk/web/HPAweb&HPAwebStandard/HPAweb_C/1195733835814 zo 6.XII.2010

19. http://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/countryprofileresult.cfm?C='sau' z 28.XI.2010

20. http://www.prb.org/pdf07/07WPDS_Eng.pdf z 1.XII.2010

21. http://www.eurosurveillance.org/VIEWARTICLE.ASPX?ARTICLEID=19443 z 3.XII.2010

22. http://wwwnc.cdc.gov/travel/content/in-the-news/measles.aspx z 29.XI.2010

23. http://www.dailymail.co.uk/health/article-468972/Measles-outbreak-follows-fears-MMR-vaccine.html z 1.XII.2010

24. http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2007/aug/31/rightjabs z 1.XII.2010

25. http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/columnists/guest_contributors/article2364350.ece z 1.XII.2010

26. http://findarticles.com/p/news-articles/daily-mail-london-england-the/mi_8002/is_2006_March_1/fears-mmr-jab-massive-rise/ai_n37750125/?tag=content;col1 z 27.XI.2010

27. Baron-Cohen S, Scott FJ, Allison C, Williams J, Bolton P, Matthews FE, Brayne C: "Prevalence of autism-spectrum conditions: UK school-based population study", Br J Psychiatry, jún 2009; 194(6):500-9.