Odškodňovanie nežiaducich účinkov očkovania - prehľad a zhodnotenie programov rôznych krajín

21.04.2012 02:33

Bulletin of the World Health Organization21.III.2011; 89:371-378 - Clare Looker a Heath Kelly

 

       Pôvodný článok " No-fault compensation following adverse events attributed to vaccination: a review of international programmes "
       z angličtiny čiastočne preložil Ing. Marián Fillo.

 

       Obaja autori pracujú vo:

Victorian Infectious Diseases Reference Laboratory (referenčné laboratórium štátu Victoria pre prenosné ochorenie - pozn. prekl.)
Locked Bag 815
Carlton South
Victoria
3053
Australia

 

       Autorka pre korešpondenciu: Clare Looker (e-mail: Clare_Looker@hotmail.com).

 

       Článok bol odoslaný redakcii 10.VIII.2010. Revidovanú verziu obdržala redakcia 1.II.2011. Redakcia schválila jej vydanie 3.II.2011. Zverejnené na internete 21.III.2011.

 

Úvod

       Prínosy očkovania pre verejné zdravie sú jasné. Svetová zdravotnícka organizácia (= World Health Organization = WHO) odhaduje, že v roku 2008 sa očkovaním predišlo vyše 2,5 miliónu úmrtí.[1] Očkovacie programy viedli k úplnému vyhubeniu pravých kiahní, k odstráneniu osýpok a detskej obrny v mnohých oblastiach sveta a k podstatnému zníženiu chorobnosti a úmrtnosti na ochorenia, spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu B, na záškrt, čierny kašeľ a tetanus. Avšak očkovanie nie je bez rizík a všeobecne rozšíreným názorom je, že bez ohľadu na správnosť vývoja, výroby a prepravy očkovacích látok nastávajú po očkovaní nežiaduce účinky, hoci vážne nežiaduce účinky sú zriedkavé.[2]

       Na úrovni obyvateľstva určitej krajiny sa tieto malé riziká považujú za vyvážené prínosmi plošného očkovania obyvateľstva. To však znamená, že jednotlivci niekedy nesú značné bremeno pre blaho zvyšku obyvateľstva. Hoci tieto s očkovaním súvisiace nežiaduce udalosti občas nastávajú z nedbanlivosti (napr. na Slovensku pomerne bežné ignorovanie kontraindikácie očkovania - pozn. prekl.), častejšie nie je možné nájsť nijakého vinníka.

       Bez dôkazu o zjavnom zanedbaní (či už na strane výrobcu, prepravcu alebo podávateľa očkovaciej látky - pozn. prekl.) je ťažké získať odškodnenie skrz bežné právne prostriedky. Po zvážení tejto skutočnosti niekoľko krajín zaviedlo programy na odškodňovanie obetí očkovania.[3] Tieto programy odrážajú domnienku, že je spravodlivé a rozumné, aby spoločenstvo, ktoré je chránené plošným očkovaním, prijalo zodpovednosť za škody ním spôsobené a poskytlo odškodnenie tým, ktorí sú ním poškodení. V roku 1999 Geoffrey Evans vypracoval podrobné zhodnotenie 13 programov na odškodňovanie obetí očkovania.[3] My sme sa snažili aktualizovať toto zhodnotenie preskúmaním podobných prvkov odškodňovacích programov, ako skúmali Evans i Wendy K. Mariner v jej štúdii z rokov 1985–1986.[4]

 

Stratégia vyhľadávania

       Použili sme meta-vyhľadávací stroj (Supersearch MetaLib®) na identifikáciu kľúčových zverejnených zdrojov o programoch na odškodnenie obetí očkovania. Prehľadávanými databázami boli: Web of Science®, Scopus v.4 (Elsevier), Medline (ISI), CINAHL®Plus (EBSCO), PsycINFO® (CSA), PubMed, Academic Search Premier (EBSCO), Expanded Academic ASAP (Gale), JSTOR, LegalTrac (Gale) a Law Journal Library (Hein).

       Zadali sme kľúčové slová "vaccine AND injury AND compensation" (očkovanie A ZÁROVEŇ poškodenie zdravia A ZÁROVEŇ odškodnenie); "vaccine injury" (poškodenie zdravia, spôsobené očkovaním); "vaccine AND damage AND compensation" (očkovanie A ZÁROVEŇ škoda A ZÁROVEŇ odškodnenie); "vaccine AND compensation" (očkovanie A ZÁROVEŇ odškodnenie); "vaccine policy" (očkovacia politika); "vaccine injury AND international" (poškodenie zdravia, spôsobené očkovaním A ZÁROVEŇ medzinárodne); "vaccine injury AND [country name]" (poškodenie zdravia, spôsobené očkovaním A ZÁROVEŇ [názov krajiny]).

       Prešli sme odkazy na zdroje kľúčových článkov. Použili sme sledovanie citácií v databázach PubMed, Google Scholar, ScienceDirect a EBSCOhost na ďalšie vystopovanie kľúčových článkov/štúdií a identifikáciu článkov, citovaných v mainstreamových (hlavno-prúdových) časopisoch. Vyhľadávali sme literatúru pomocou Googlu s použitím tých istých kľúčových slov. Prehľadali sme internetové stránky medzinárodných ustanovizní, bilaterálnych úradov, mimovládnych organizácií, konzultačných spoločností a univerzít, ktoré majú do činenia s financovaním, poskytovaním alebo hodnotením očkovania. Dôkladne sme si preštudovali internetové stránky vlád jednotlivých krajín, aby sme zistili podrobnosti o odškodňovaní v tej-ktorej krajine. Nakoniec sme sa spojili s kľúčovými osobami po celom svete, ktoré majú do činenia s odškodňovaním očkovania.

 

Vývoj programov odškodňovania obetí očkovania

       Identifikovali sme 19 krajín, v ktorých v súčasnosti sú programy na odškodňovanie obetí očkovania (obr. 1). V roku 1953 Najvyšší súd Nemeckej spolkovej republiky rozhodol, že ľudia, poškodení povinným očkovaním (v tomto prípade očkovaním proti pravým kiahňam), majú nárok na odškodnenie. Nemecko zaviedlo odškodňovací program v roku 1961.[5] Francúzsko zaviedlo podobný program v 60. rokoch 20. storočia.[6] Obavy z poškodení zdravia, spôsobených medikamentami, a neprimeranosti bežných súdnych sporov na tieto účely vzrástla po tragédii s thalidomidom (Conterganom) v 60. rokoch 20. storočia. V 70. rokoch 20 storočia viedli obavy z nežiaducich účinkov očkovania kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu k zavedeniu odškodňovacích programov v Rakúsku,[7] Dánsku,[8] Japonsku,[9] na Novom Zélande,[10] vo Švédsku,[11] Švajčiarsku[12] a Veľkej Británii.[13] V 80. rokoch 20. storočia boli odškodňovacie programy zavedené na Tchaj-wane,[14] vo Fínsku,[15] USA[16] a v Quebecu (jednej z kanadských provincií)[17]. Taliansko,[18] Nórsko[19] a Južná Kórea[20] nasledovali v 90. rokoch 20. storočia. Najnovšie boli zavedené odškodňovacie programy v Maďarsku,[21] na Islande[22] a v Slovinsku.[23]

mapa, kde a odkedy sú odškodňované obete očkovania
Obrázok č. 1: Krajiny a provincie, ktoré zaviedli odškodňovanie obetí očkovania (v zátvorke rok zavedenia).
UK = Veľká Británia. USA = Spojené štáty americké.

 

       Od Evansovho zhodnotenia[3] nastalo niekoľko politických a socioekonomických posunov, ktoré ovplyvnili odškodňovanie obetí očkovania. 13 z hodnotených odškodňovacích programov je v Európe, kde viaceré krajiny odvtedy zahrnuli zodpovednosť za dopady očkovania do širšie poňatého prístupu k lekárskym nehodám.[24] Navyše, je tu záujem o zosúladenie zdravotníckej politiky v rámci Európskej únie, čo podčiarkuje aj nedávny návrh na celo-európsky program na odškodňovanie poškodení zdravia, spôsobených vadnými výrobkami.[25] Francúzsko prešlo od odškodňovacieho programu, založenému na súdnych procesoch, k administratívnemu systému a vo Veľkej Británii prebehla diskusia o alternatívnom programe právnej zodpovednosti za lekárske nehody vo všeobecnosti.[26], [27] Značný verejný tlak na zavedenie odškodňovania bol aj v iných krajinách, vrátane Austrálie,[28], [29] zvyšku Kanady[30] a Írsku,[31], [32] aby boli zavedené podobné programy na odškodňovanie obetí očkovania. Najnovšie aj Čína prejavila záujem o odškodňovanie obetí očkovania.[33] K dnešnému dátumu niet žiadnych odškodňovacích programov v rozvojových krajinách.

 

Argumenty za zavedenie odškodňovania obetí očkovania

       Argumenty na podporu odškodňovania obetí očkovania zahŕňajú politické a ekonomické tlaky, hrozbu súdnych procesov, zvyšovanie spokojnosti obyvateľstva s plošným očkovaním a zabezpečenie udržateľnosti dodávok očkovacích látok. Odškodňovacie programy sú však založené aj na základných zásadách slušnosti a spravodlivosti.

       Ak niet žiadneho ustanoveného odškodňovania obetí očkovania, jediným zdrojom odškodnení sú súdne spory, zvyčajne na základe práva občianskoprávnych deliktov. Toto právo požaduje od žalobcu, aby dokázal, že utrpel(a) určitú škodu kvôli nedbalosti či zlému úmyslu inej osoby. Problémom v takomto súdnom spore je, že v prípade očkovania častokrát niet nikoho, komu by bolo možné dokázať pochybenie (nedbalosť či zlý úmysel). Na súdoch založený prístup k odškodňovaniu môže byť nespravodlivý a nepredvídateľný, čo vedie vo výsledku k vysokým peňažným odškodneniam pre niektorých žalobcov, zatiaľčo tí, čo žalobu nepodajú, nedostanú nič.

       Pred rokom 1987 nemali občania USA, poškodení očkovaním, inú možnosť než skúsiť šťastie u súdu a žiadať odškodnenie za očkovaním spôsobené škody priamo do výrobcu očkovacej látky.[34] Bez odškodňovacieho programu bolo pre výrobcov očkovacích látok veľmi ťažké predpovedať náklady na súdne spory. Podľa výrobcov a ich poisťovní vzrástli ceny, založené na pesimistických odhadoch (tzn. pri zvážení najhoršieho možného výsledku).[35] To viedlo k raketovému nárastu cien, výpadkom v dodávkach očkovacích látok a obmedzeniu výskumu očkovacích látok. Navyše, niektorí menší výrobcovia očkovacích látok opustili trh.[35]

       Program odškodňovania obetí očkovania odstraňuje neistotu právnej zodpovednosti za spôsobené škody na strane výrobcov a poskytuje spravodlivejší, účinnejší a stálejší prístup k odškodneniam pre poškodených. Súdne spory sú drahým a obmedzeným spôsobom domáhania sa odškodnenia, ktorý je navyše pre mnohé očkované osoby finančne nedostupný. Navyše, odškodňovacie programy predchádzajú polarizácii vzťahu výrobcov k príjemcom očkovacích látok skrz súdne spory a súvisiace správy v médiách.[36]

       Mnoho krajín, ktoré zaviedli odškodňovacie programy, tak urobili ako výraz solidarity spoločnosti.[4] Etik Michelle Mello argumentuje: solidarita v tomto prípade znamená, že členovia spoločnosti nenesú riziká očkovania sami.[37] Očkovaním spôsobené poškodenia zdravia môžu byť vážne a zložité, pričom často nimi trpia deti, ktoré si následne vyžadujú celoživotnú starostlivosť a nemusia splniť požiadavky na odškodnenie skrz poistenie proti nehodám.[3] Pri plošnom očkovaní nesú poškodení a nepoškodení nerovný podiel spoločenských nákladov na výrobu spoločenského dobra, ktoré predstavuje kolektívna imunita.[37] Mello argumentuje, že spolu so zásadami spravodlivosti a solidarity sú potrebné aj mechanizmy na predchádzanie (neúmyselného) parazitovania nepoškodených na poškodených.

 

       [...] (zvyšok článku, počnúc kapitolou "Common programme elements" si môžete prečítať v angličtine na stránke WHO - pozn. red.)

 

Závery

       Programy na odškodnenie obetí očkovania sú čoraz viac uznávané ako dôležitá súčasť úspešných očkovacích programov. Za posledných 50 rokov boli používané na zabezpečenie, aby jednotlivci, ktorí utrpia nežiaduce účinky očkovania v záujme ochrany celej spoločnosti, boli primerane odškodnení a aby o nich bolo postarané. Po celom svete jestvuje množstvo odškodňovacích programov s rôznymi štruktúrami a prístupmi. Odškodňovacie programy fungujú najúčinnejšie, keď sú zladené s dobre zabehnutými, obsiahlymi štátnymi systémami sociálnej starostlivosti. V takých krajinách majú programy na odškodnenie obetí očkovania relatívne nízke administratívne náklady, obzvlášť v porovnaní s občiansko-právnymi súdnymi spormi.[36], [48]

       V prvých 10 rokoch 21. storočia vzrástlo schvaľovanie odškodnení za očkovaním spôsobené poškodenia zdravia. Odškodňovacie programy sú prijímané aj mimo priemyselnú Európu a Severnú Ameriku. Dôležitosť týchto programov, založených na mravných (morálnych) zásadách, bola prízvukovaná skupinami rodičov, pričom žiadatelia o odškodné hlásili spokojnosť s tým, že dostali odškodné v administratívne nenáročnom procese.[49], [50] Odhliadnuc od neochoty vlád k odklonu od nepriateľského prístupu k poskytovaniu odškodnení, domnievame sa, že sú tu veľmi dobré dôvody na rozsiahle zavádzanie odškodňovacích programov v rozvinutých krajinách.

 

Odkazy na zdroje

[1]  State of the world's vaccines and immunization, 3rd ed. Geneva: World Health Organization; 2009. Available from: http://whqlibdoc.who.int/publications/2009/9789241563864_eng.pdf [stav k 15.III.2011].

[2]  Collet JP, MacDonald N, Cashman N, Pless R. Monitoring signals for vaccine safety: the assessment of individual adverse event reports by an expert advisory committee. The Advisory Committee on Causality Assessment. Bull World Health Organ 2000; 78: 178-85 pmid: 10743282.

[3]  Evans G. Vaccine-injury compensation programmes worldwide. Vaccine 1999; 17: S25-35 doi: 10.1016/S0264-410X(99)00291-1 pmid: 10559532.

[4]  Mariner WK. Compensation programmes for vaccine-related injury abroad: a comparative analysis. St Louis Univ Law J 1987; 31: 599-654 pmid: 11650844.

[5]  Protection against infection act (Infektionsschutzgesetz - IfSG), 1045; 20 July 2000. Berlin: Federal Law Gazette; 2000. Available from: http://www.rki.de/cln_162/nn_217358/EN/Content/Prevention/Inf__Dis__Surveillance/inf__dis__down.html?__nnn=true [stav k 15.III.2011].

[6]  Dispositif de reglement amiable des dommages imputables a des vaccinations obligatoires (in French). Paris: Office National d'Indemnisation des Accidents Médicaux; 2004. Available from: http://www.oniam.fr/vaccinations.php [stav k 15.III.2011].

[7]  Act for the compensation of vaccination damages (Impfschadengesetz, BGBI nr. 371/1973) (in German). Vienna: Bundeskanzleramt; 1973. Available from: http://www.ris.bka.gv.at/Ergebnis.wxe?Suchworte=371%2F1973&x=0&y=0&Abfrage=Gesamtabfrage [stav k 15.III.2011].

[8]  The Danish Liability for Damages Act. Copenhagen: Patientforsikringen; 2010. Available from: http://www.patientforsikringen.dk/en/Love-og-Regler/Lov-om-klage-og-erstatningsadgang/Behandlingsskader.aspx [stav k 15.III.2011].

[9]  Cabinet order no. 197 on implementation of immunization law (in Japanese). Tokyo: National Diet Library; 1948. Available from: http://hourei.ndl.go.jp [stav k 15.III.2011].

[10]  Accident Compensation Act 1972, s.2 § amended by Accident Compensation Amendment Act 2001. Wellington: New Zealand Legislation; 2001; Available from: http://www.legislation.govt.nz [stav k 15.III.2011].

[11]  The Undertaking (Indemnity rules). Stockholm: Lakemedelsforsakringen (LFF);2009; Available from: http://www.lakemedelsforsakringen.se/default.asp?id=10822&ptid= [stav k 15.III.2011].

[12]  Federal law from 18 December 1970 on communicable disease control (Epidemics act) 818.101. Berne: Federal Authorities of the Swiss Confederation;1970. Available from: http://www.admin.ch/ch/d/sr/c818_101.html [stav k 15.III.2011].

[13]  The Regulatory Reform (Vaccine Damage Payments Act 1979) Order 2002, Statutory Instrument 2002 no. 1592. London: Office of Public Sector Information; 2002. Available from http://www.opsi.gov.uk/si/si2002/20021592.htm [stav k 15.III.2011].

[14]  Communicable Disease Act, article 30: Regulations governing revenues and expenditures, safeguarding and utilization of the compensation fund for vaccine injuries. Taipei: Department of Health of the Executive Yuan; 2001. Available from: http://dohlaw.doh.gov.tw/Chi/EngContent.asp?msgid=46&KeyWord= [stav k 15.III.2011].

[15]  Finnish Pharmaceutical Insurance Pool [Internet site]. Helsinki: Finnish Pharmaceutical Insurance Pool; 2011. Available from: http://www.lvp.fi/www/page/lvp_www_2090 [stav k 15.III.2011].

[16]  National Childhood Vaccine Injury Act. 1986; 42 USC 300aa-11 et seq. Washington, DC:Department of Health and Human Services; 1986. Available from: http://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/authorizinglegislation.pdf [stav k 15.III.2011].

[17]  Public Health Protection Act, RSQ, chapter S-2.2. Quebec City: Government of Quebec; 2011. Available from: http://www2.publicationsduquebec.gouv.qc.ca/dynamicSearch/telecharge.php?type=2&file=/S_2_2/S2_2_A.html [stav k 15.III.2011].

[18]  Law no. 238 of 25 July 1997, modifications and additions to the Law no. 210 of February 25 1992, relating to compensation to those harmed by mandatory vaccinations, blood transfusions and blood products (in Italian). Rome: Ministry of Health; 1997. Available from: http://www.normattiva.it [stav k 15.III.2011].

[19]  Patient Injury Act of 15 June 2001 no. 53 (in Norwegian). Oslo: Ministry of Health; 2001. Available from: http://www.lovdata.no/all/nl-20010615-053.html [stav k 15.III.2011].

[20]  Prevention of Contagious Diseases Act, Law 6162 (in Korean). Seoul: Korean Centers for Disease Control and Prevention; 2009. Available from: http://www.glin.gov/view.action?glinID=70100 [stav k 15.III.2011].

[21]  Boncz I, Sebestyen A. Compensation for vaccine injury in Hungary. Lancet 2006; 367: 1144- doi: 10.1016/S0140-6736(06)68504-8 pmid: 16616556.

[22]  Act on patient insurance no. 111/2000. Reykjavik: Ministry of Welfare; 2000. Available from: http://eng.velferdarraduneyti.is/acts-of-Parliament/nr/20366 [stav k 15.III.2011].

[23]  Zanoni G, Berra P, Lucchi I, Ferro A, O'Flanagan D, Levy-Bruhl D, et al., et al. Vaccine adverse event monitoring systems across the European Union countries: time for unifying efforts. Vaccine 2009; 27: 3376-84 doi: 10.1016/j.vaccine.2009.01.059 pmid: 19200851.

[24]  Dute J, Faure MG, Koziol H, editors. Tort and insurance law, vol 8: No-fault compensation in the health care sector. New York: Springer; 2004.

[25]  Calderini M, Cantamessa M, Palamigiano A. Analysis of the economic impact of the development risk clause as provided by directive 85/374/EEC on Liability for Defective Products. Rome: Fondazione Roselli; 2004 Available from: http://www.fondazionerosselli.it/User.it/index.php?PAGE=Sito_en/centri_ricer1&unit_id=14&rice_id=231 [stav k 15.III.2011].

[26]  Donaldson L. Making amends: a consultation paper setting out proposals for reforming the approach to clinical negligence in the NHS: a report by the Chief Medical Officer. London: Department of Health; 2003.

[27]  Gromb S, Dupon M. L'indemnisation des accidents de vaccination. Med Mal Infect 2009; 39: 809-14 doi: 10.1016/j.medmal.2009.09.002 pmid: 19819656.

[28]  Isaacs D. Should Australia introduce a vaccine-injury compensation scheme? J Paediatr Child Health 2004; 40: 247-9 doi: 10.1111/j.1440-1754.2004.00357.x pmid: 15151575.

[29]  Report of the Select Committee on Immunisation and Vaccination Rates in Children. Perth; Parliament of Western Australia; 1999.

[30]  Kutlesa NJ. Creating a sustainable immunization system in Canada - the case for a vaccine-related injury compensation scheme. Health Law J 2004; 12: 201-42 pmid: 16539082.

[31]  O'Halloran M. Harney supports a no-fault compensation scheme. Irish Times, 3 March 2009. Available from: http://www.irishtimes.com/newspaper/health/2009/0303/1224242142398.html [stav k 15.III.2011].

[32]  Vaccine Damage Steering Group. Report of Vaccine Damage Steering Group. Dublin: Department of Health and Children; 2009. Available from: http://www.dohc.ie/publications/vaccine_damage.html [stav k 15.III.2011].

[33]  Gourley S, Chen Y, Bass S, Austin S. China - compensation for drug and device-related injuries. In: PLC Cross-border Life Sciences Handbook 2008/09. London: Practical Law Company; 2009. Available from: http://www.sidley.com/files/Publication/44f59dfe-70d9-4a9a-8554-bf25e4589885/Presentation/PublicationAttachment/a6c89483-8f6b-46b1-992e-c16c8ec946e6/PLC_China_Compensation_Dec2008.pdf [stav k 15.III.2011].

[34]  Hensen R. Inoculated against recovery: a comparative analysis of vaccine-injury compensation in the United States and Great Britain. Tulsa Journal of Comparative and International Law. 2007-2008; 15: 61-.

[35]  Evans G, Levine EM, Saindon EH. Legal issues (chapter 75). In: Plotkin SA, Orenstein WA, Offit PA, editors. Vaccines, 5th ed. Philadelphia: Saunders Elsevier; 2008.

[36]  Hodges C. Nordic compensation schemes for drug injuries. J Consum Policy 2006; 29: 143-75 doi: 10.1007/s10603-006-9003-4.

[37]  Mello MM. Rationalizing vaccine-injury compensation. Bioethics 2008; 22: 32-42 pmid: 18154587.

[38]  National Vaccine Injury Compensation Programme. Statistics Reports, 20 October 2009. Washington, DC: Department of Health and Human Services; 2009. Available from: http://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/statistics_report.htm [stav k 15.III.2011].

[39]  Oldertz C. Security insurance, patient insurance and pharmaceutical insurance in Sweden. Am J Comp Law 1986; 34: 635-56 doi: 10.2307/840326.

[40]  Accident Compensation Corporation [Internet site]. Available from: http://www.acc.co.nz/index.htm [stav k 15.III.2011].

[41]  Vaccine Damage Payments Unit [Internet site]. Available from: http://www.direct.gov.uk/en/MoneyTaxAndBenefits/BenefitsTaxCreditsAndOtherSupport/Disabledpeople/DG_10018714 [stav k 15.III.2011].

[42]  National Vaccine Injury Compensation Programme. Washington, DC: Department of Health and Human Services; 2011. Available from: http://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/covered_vaccines.htm [stav k 15.III.2011].

[43]  Evans G. The National Vaccine Injury Compensation Programme (VICP): what's new? In: National Immunization Conference, Nashville, Tennessee,14 May 2004. Available from: http://cdc.confex.com/cdc/nic2004/recordingredirect.cgi/id/1495 [stav k 15.III.2011].

[44]  National Vaccine Injury Compensation Programme. Statistics Reports, 3 January 2011. Washington, DC: Department of Health and Human Services; 2011. Available from: http://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/statistics_report.htm [stav k 15.III.2011].

[45]  Hill AB. The environment and disease: association or causation? Proc R Soc Med 1965; 58: 295-300 pmid: 14283879.

[46]  Phillips CV, Goodman KJ. The missed lessons of Sir Austin Bradford Hill. Epidemiol Perspect Innov 2004; 1: 3- doi: 10.1186/1742-5573-1-3 pmid: 15507128.

[47]  Royal Commission to inquire into and report upon workers’ compensation. Compensation for personal injury in New Zealand: report of the Royal Commission of Inquiry. Wellington: Government Printing; 1967. Available from: http://www.library.auckland.ac.nz/data/woodhouse/ [stav k 15.III.2011].

[48]  Plotkin SA. Lessons learned concerning vaccine safety. Vaccine. 2001 Oct 15; 20 Suppl 1:S16-9; discussion S1.

[49]  Balinska MA. Vaccination in tomorrow's society. Lancet Infect Dis 2003; 3: 443-7 doi: 10.1016/S1473-3099(03)00674-1 pmid: 12837350.

[50]  Advisory Commission on Childhood Vaccines. Transcript of meeting notes, 18 November 2008. Washington, DC: Department of Health and Human Services; 2008. Available from: http://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/accv.htm [stav k 15.III.2011].

 


Preklad a grafická úprava tohto článku zabrali prekladateľovi približne 4 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.