Očkovanie: Zverolekári sú lepší než detskí lekári

15.05.2010 14:13

The Huffington Post - 16.IV.2010 - Dr. Sherri Tenpenny

 

       Pôvodný článok "Vaccines: Veterinarians Are Better Than Human Doctors":
http://www.huffingtonpost.com/dr-sherri-tenpenny/vaccines-veterinarians-ar_b_533505.htm
       z angličtiny preložil:
Ing. Marián FILLO.

 

       Zverolekári (= veterinári) a detskí lekári (= pediatri) majú veľmi veľa spoločného. Jedni aj druhí sú vysoko kvalifikovaní profesionálni lekári s podobnou dobou vzdelávania. Jedni aj druhí sa často snažia zistiť, čo s ich pacientmi nie je v poriadku, keďže domáce zvieratká, podobne ako malí človiečikovia, nevedia povedať, čo ich bolí. Ich práca nie je ľahká, ale základné predpoklady ich práce sú jednoduché: Podporovať zdravie tých, ktorých majú vo svojej starostlivosti, a riadiť sa pri­kázaním: „Predovšetkým neškodiť!“

       Zdravotné prehliadky bábätiek i zvierat sú častokrát spojené s rutinným očkovaním podľa očkovacieho kalendára. Pred samotným zaočkovaním sa požaduje súhlas pacienta (resp. jeho zákonného zástupcu). Ak je pacientom človek, toto je ten čas, keď sa rozhovor s lekárom môže stať nepríjemným. Rodičia sú si vedomí, že iní pacienti boli vylúčení zo zdravotnej starostlivosti, keď pochybovali o očkovaní, preto sa obávajú vysloviť svoje znepokojenie. Ich strach nie je neopodstatnený. Podľa prieskumu Americkej akadémie detského lekárstva (= American Academy of Pediatrics = AAP) z roku 2005 detskí lekári, ktorí sa stretnú s rodičmi odmietajúcimi očkovanie, na to vždy (4,8%) alebo prinajmenšom niekedy (18,1%) odpovedajú tak, že už ďalej nebudú poskytovať zdravotnú starostlivosť ich deťom. Majitelia zvierat naproti tomu smelo hovoria o svojich obavách z očkovania. V mnohých prípadoch má odmietnutie očkovania plnú podporu ich veterinára.

       Keď príde reč na psy, profesionálni veterinári vedia prispôsobiť očkovací kalendár zvieraťu na mieru. Smernice a odporúčania pre očkovanie psov ponúkajú návrhy na očkovanie šteniatok a dospelých psov. Očkovacie látky (= vakcíny) sú rozdelené na základné (odporúčané pre všetky psy), voliteľné a neodporúčané (kvôli nízkej účinnosti a neprijateľnému riziku negatívnych vedľajších účinkov). Smernice považujú očkovanie za zdravotnícky zásah, ktorý by mal byť individualizovaný na základe životného štýlu zvieraťa a zemepisnej oblasti, kde žije. Profesionálne organizácie veterinárov dovoľujú lekárom pružne reagovať a povzbudzujú ich k tomu, aby predĺžili intervaly medzi jednotlivými očkovaniami, kedykoľvek je to pre zdravie zvieraťa potrebné.

       Väčšina veterinárov sa zhodne na tom, že v dome žijúce zvieratá by mali byť raz za rok prehliadnuté lekárom a očkovacie látky (ak vôbec budú zvieraťu nejaké podané), by mali byť primerané veku, zdravotnému stavu a životnému štýlu zvieraťa. Napr. Dr. Matthew J. Toia, hlavný veterinár fir­my PetLabsMD.com – laboratória, ktoré priamo pre zákazníkov testuje zdravotný stav zvierat a zamestnáva licencovaných veterinárov a veterinárnych technikov – súhlasí: „V dome žijú­ca (domová/bytová) mačka, ktorá je len v obmedzenej miere vystavená určitým chorobám, nemusí vôbec potrebovať niektoré z bežných očkovaní. Napr. očkovanie proti lymskej borelióze – regionálnej chorobe vonku žijúcich zvierat v endemických oblastiach – nie je potrebné pre zvieratá, ktoré žijú v regiónoch, kde sa táto choroba nevyskytuje. Takéto mačky môžu toto očkovanie bez problémov vynechať.“

       Jeho komentáre sú podporované dvomi asociáciami veterinárov: Americkou asociáciou lekárov pre mačky (= American Association of Feline Practitioners = AAFP) a Akadémiou lekárstva pre mačky (= Academy of Feline Medicine = AFM). Poradný výbor pre očkovanie mačiek (= Advisory Panel on Feline Vaccines = APFV) má smernice pre výber a vykonávanie očkovania mačiek. Mačacie vakcíny spadajú do dvoch základných kategórií: základné (odporúčané pre väčšinu mačiek) a doplnkové (odporúčané len pre malé percento mačiek). Obe tieto organizácie povzbudzujú majiteľov mačiek, aby si vytvorili dobrý vzťah s ich veterinármi, a tak mohli otvorene diskutovať o oč­kovaní svojich mačiek.

       Veterinári obmedzujú počet očkovacích látok podaných šteniatkam počas jednej návštevy. Štúdia vyše 1.200 psov odhalila dôkazy, že riziko s očkovaním spojených poškodení zdravia výrazne rastie s počtom naraz podaných očkovacích látok. Každá ďalšia vakcína výrazne zvýšila riziko po­škodenia zdravia o v priemere 27% u psov pod 10 kg a 12% u psov nad 10 kg. Zverolekári sú opatrní, čo sa týka podávania viacerých očkovacích látok počas jednej návštevy ambulancie.

       Narozdiel od svojich zverolekárskych kolegov AAP hlása plošné očkovanie a pridŕža sa očkovacieho kalendára typu „one-size-fits-all“ (= jedna veľkosť sa hodí všetkým = výraz pre niečo, čo nie je nijak prispôsobené na mieru zákazníka, resp. pasuje dobre všetkým zákazníkom – pozn. prekl.). AAP nielenže predpokladá, že všetky očkovania sú potrebné, ale predpokladá aj to, že všetky deti rovnako dobre znesú všetky očkovania zo štandardného očkovacieho kalendára. Až 6 rôznych očko­vaní a 18 antigénov (platí pre USA; na Slovensku až 7 rôznych očkovaní a 23 antigénov – pozn. prekl.) môže byť podaných naraz počas jednej návštevy lekára. Poradný výbor pre očkovacie postupy (= Advisory Committee of Immunization Practices = ACIP) odporúča v prípade, že očkovanie nie je vykonané „načas“ počas rutinných zdravotných prehliadok v 2, 4 a 6 mesiacoch života dieťaťa, očkovať počas najbližšej návštevy lekára. Každé očkovanie sa považuje za tak podstatné, že ACIP vytvoril špeciálny „doháňací“ očkovací kalendár pre deti, ktoré z ľubovoľného dôvodu nedostali „načas“ čo len jednu vakcínu.

       Rodičia boli znepokojení veľkým počtom injekcií aplikovaných počas jednej návštevy lekára. Aby sa predišlo tejto „psychologickej prekážke“, výrobcovia očkovacích látok vytvorili kombinované očkovacie látky ako napr. Pediarix alebo Comvax (na Slovensku hlavne Infanrix Hexa – po­zn. prekl.), aby rodičia mylne uverili, že ich dieťa dostalo na jednej návšteve lekára len jednu očkovaciu látku. V skutočnosti však Pediarix pozostáva z 5 očkovaní v jednej injekcii (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, žltačka typu B a detská obrna) a Comvax v jednej injekcii kombinuje žltačku typu B s hemofilovými nákazami. ACIP hovorí: „Použitie kombinovaných očkovacích látok sa uprednostňuje pred použitím ekvivalentných jednozložkových“. AAP podopiera toto odporúčanie zdôrazňujúc, že kombinované vakcíny „zlepšujú včasné pokrytie očkovaním“. Ako ACIP, tak aj AAP, prehliadajú možný vážny problém s kombinovanými vakcínami: Ak nastane nežiadúca reakcia, nie je možné určiť, ktorá vakcína spôsobila daný vedľajší účinok. Zverolekári už na to prišli. AAFP odporúča použiť jednozložkové očkovacie látky, lebo „zvyšovanie počtu antigénov v očkovacej látke zvyšuje tiež pravdepodobnosť s tým spojených poškodení zdravia.“

       Väčšina detských lekárov, zdá sa, uprednostňuje k očkovaniu detí prístup „očkuj bez ohľadu na čokoľvek“ pred zaistením bezpečnosti a vhodnosti daného očkovania pre to-ktoré dieťa. AAP vyzýva detských lekárov, aby „pracovali samostatne i spoločne na miestnej i celoštátnej úrovni na tom, aby všetky deti boli zaočkované načas (podľa očkovacieho kalendára – pozn. prekl.)“. To ale znamená, že majú byť očkované aj deti, ktoré sú práve choré. Podľa najnovších Všeobecných odporúčaní pre očkovanie vydaných v roku 2006 Strediskami pre kontrolu chorôb (= Centers for Disease Control = CDC), je len málo dôvodov pre odklad očkovania. V skutočnosti tieto smernice hovoria, že „medzi najčastejšie bežné dôvody nesprávne posúdené ako kontraindikácie patria: hnačka, ľahšie respiračné choroby (vrátane zápalu stredného ucha) s horúčkou či bez nej, malé až stredné lokálne reakcie na predchádzajúcu dávku vakcíny, aktuálne podávanie antibiotík a zotavovacia fáza akútnej choroby. Detskí lekári sa na príkaz CDC a AAP pridŕžajú inštrukcie využiť každú návštevu ambulancie ako príležitosť k očkovaniu.

       Keď sú zvieratá choré, väčšina zverolekárov sa rozhodne z dôvodov bezpečnosti radšej neočkovať. Očkovanie posúvajú až do doby, keď je zviera zdravé, aby tým minimalizovali riziko po­škodenia zdravia očkovaním. Podľa PetEducation.com by rozhodnutie zaočkovať choré zviera malo byť urobené individuálne. Zverolekár vykonaním fyzických skúšok určí, či je vakcína prijateľná, a prípadne dá urobiť laboratórne testy, ktoré mu pomôžu v rozhodovaní. U detí to však nie je tak. Podľa CDC rutinné fyzické skúšky a meranie teploty už nie sú nutnou podmienkou očkovania. Ak sa dieťa objaví v ordinácii lekára, má byť zaočkované (horúčka - nehorúčka).

 

Predchádzanie nadmernému očkovaniu

       Veľa zverolekárov si robí starosti z možných vedľajších účinkov a komplikácií z nepotrebných očkovaní a preočkovaní. Nariaďujú krvné testy zvané „titer“, aby určili potrebnosť ďalšieho očkovania. Titer vakcíny je testom, ktorý meria úroveň protilátok v krvi. Tieto sa zvyčajne vytvoria po očkovaní. Titer sa udáva ako pomer jedna ku nejakému číslu. Čím vyššie je toto číslo, tým lepšie. Napr. titer 1:5 je nízkym titrom a vo všeobecnosti znamená náchylnosť ku chorobe. Naproti tomu titer 1:1.000.000 je veľmi vysokým titrom a znamená imunitu. Je všeobecne rozšíreným názorom, že vysoký titer znamená, že ďalšie očkovanie nie je potrebné.

       Aj keď úrovne titrov sú užitočné ako vodidlo, majú svoje obmedzenia. Merajú totiž len jednu časť imunitného systému, takže celkovú úroveň ochrany nám nepovedia. Protilátky nie je možné rozlíšiť na tie, ktorých tvorba bola vyvolaná očkovaním, a tie, ktoré sa vyvinuli pri zotavovaní sa z choroby. S výnimkou očkovania vyžadovaného zákonom je možné u každého zvieraťa zmerať titre protilátok, aby sa zistilo, či je preočkovanie potrebné. Testovanie je obzvlášť dôležité pre zviera­tá, ktoré mali v minulosti po očkovaní nežiadúce reakcie. Aj keď nie všetci zverolekári súhlasia s meraním titrov protilátok, majiteľom zvierat, ktorí uprednostňujú nepridržiavať sa bežnej praxe každoročného preočkovania, je test k dispozícii.

       Zatiaľčo asociácie zverolekárov obhajujú očkovanie, trvajú zároveň na tom, že očkovanie je len jednou zo zložiek individualizovaného plánu zdravotnej starostlivosti o zvieratá. Jednou z organizá­cií, ktoré chcú pomáhať majiteľom zvierat v ich snahe o zdravé zvieratá, je PetLabsMD.com, prvá a jediná spoločnosť ponúkajúca v USA laboratórne testy priamo zákazníkom. Majitelia zvierat sa môžu aktívne zapojiť do zdravotnej starostlivosti o svoje zvieratá. Testy si môžu so značnou úsporou objednať cez internet priamo majitelia zvierat. PetLabsMD.com ponúka stovky screeningových testov od preventívnych rakovinových profilov až po testy na nákazlivé ochorenia, cukrovku, nedostatky vo výžive a titre protilátok.

       Čo je najdôležitejšie, majitelia zvierat majú zvýšené pohodlie v tom, že krvné testy môžu byť vy­konané u nich doma, čím sa vyhnú stresu spôsobenému prevozom zvieraťa k veterinárovi. Pet­LabsMD.com rozširuje svoju celoštátnu (myslí sa tým v USA – pozn. prekl.) sieť veterinárov a veterinárnych technikov, ktorí prídu priamo do Vášho domu odobrať potrebné vzorky. Majitelia zvierat, ktorí nemajú prístup k holistickému veterinárovi, si môžu potrebné dôležité zdravotné testy objednať priamo z PetLabs.com.

 

Zverolekári vs. detskí lekári: zaujímavé porovnanie

       Narozdiel od AAP, ktorá bežne popiera akúkoľvek spojitosť medzi očkovacími látkami, poškodeniami zdravia a vedľajšími účinkami, Rada pre biologické a terapeutické prostriedky (= Council on Biologic and Therapeutic Agents = COBTA) pri Asociácii amerických zverolekárov (= American Veterinary Medical Association = AVMA)  usudzuje, že očkovanie môže spôsobiť problémy a malo by byť preto individualizované. Nasledujúci citát je výňatkom z ich očkovacej politiky:

„Nemáme k dispozícii dostatok údajov na to, aby sme mohli vedecky stanoviť jeden jediný najlepší očkovací kalendár, ktorý by sme mohli aplikovať globálne na všetky zvieratá. Navzdory značnému pokroku v našom poznaní antigénov a podávania antigénov, stále máme medzery v porozumení chronickým (dlhodobým) a akútnym (krátkodobým, okamžitým) reakciám imunitného systému na viaceré očkovania. Množstvo poznatkov o genetickej variabilite (= rôznosti dedičnej výbavy) v rámci jednotlivých plemien či druhov a poznatkov o výsledných idiopatických odpovediach na očkovanie (vrátane s očkovaním spojeného poškodenia zdravia) rastie, ale zostáva stále nedostatočné na to, aby sme stanovili určité odporúčania vhodné pre všetkých pacientov. Kvôli tomu sa COBTA domnieva, že osobný prístup k odporúčaným očkovacím kalendárom je najbezpečnejšou a najúčinnejšou metódou ako sa vysporiadať s rastúcou diverzitou pacientov, ktorí majú byť očkovaní.“

 

       Vyzerá to tak, že veterinári sú v otázke očkovania múdrejší než ich pediatrickí kolegovia. Porovnanie veterinárov a pediatrov možno zhrnúť nasledovne:

  • veterinári považujú zvieratá za jednotlivcov. Očkovacie látky sú prispôsobené ich potrebám a životnému štýlu. Napr. psy, ktoré majú alergie, sú častokrát menej očkované, dostanú menšiu dávku alebo nie sú očkované vôbec. Ak došlo k akejkoľvek závažnej re­akcii na očkovanie, pri budúcich očkovaniach sú veterinári opatrnejší. Nanešťastie, v komunite pediatrov nenachádzame rovnakú (a už vôbec nie vyššiu) úroveň opatrnosti a individualizácie.

  • Aby sa predišlo príliš častému očkovaniu, veterinári si častokrát vyžiadajú titre protilátok. Pediatri neponúkajú testy úrovne protilátok, vlastne všetky očkovania sú nanútené všetkým deťom pod hrozbou vylúčenia zo zdravotnej starostlivosti kvôli odmietnutiu očkovania.

  • Veterinári priznávajú, že očkovanie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia, vrátane dobre zdokumentovanej rakoviny u mačiek, mačacej leukémie a mačacích sarkómov (zhubných rakovinových nádorov). Pediatri veľmi zriedkavo (ak vôbec) priznajú spojitosť medzi očkovaním a astmou, ekzémami, záchvatmi, zvracaním, rakovinou a autizmom. Rodičom hovoria, že vedľajší účinok nie je spôsobený naposledy podanou vakcínou. Desiatky tisíc dolárov na lekárske testy a procedúry sú vydávané na to, aby sa to „dokázalo“.

  • Väčšina veterinárov, zdá sa, rozumie tomu, že očkovacia politika „one-size-fits-all“ nie je vhodná. Pediatri to však vidia inak.

 

       Nastal čas, aby pediatri, AAP, CDC, ACIP a všetci ostatní, čo majú do činenia s očkovaním ľudí, priznali, že očkovanie prináša riziká a môže spôsobiť vážne poškodenia zdravia, vrátane smrti. Ak dokážu zverolekári spolupracovať s majiteľmi zvierat na individualizácii očkovacích kalendárov, aby tým predišli predávkovaniu antigénmi, a povzbudzujú ich k účasti na zdravotnej starostlivosti o ich zvieratá, detskí lekári by mali začať robiť to isté. Rodičia by mali požadovať pre svoje deti aspoň tak dobrú starostlivosť, aká sa dostáva ich zvieratám.