Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 9.)

04.07.2010 01:56

 

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

 

       Pôvodnú nemeckú verziu týchto informácií v aktualizovanom vydaní dostať vo forme brožúry ako zošit at2/2 2009. Vydalo:

 

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
http://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105

       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová. Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

Masové očkovanie a jeho možné následky - 2. časť

 

Je imunitný systém preťažený?

       Momentálne sa musí dojča v prvom roku života vysporiadať s 21 rôznymi očkovaniami (na Slovensku 22 – pozn. red.). Ak by sme počítali tri rôzne typy detskej obrny každý zvlášť, je to až 27 očkovaní (na Slovensku 28 – pozn. red.). V druhom roku života to pokračuje ďalšími 12 očkovaniami (na Slovensku 3 alebo 4 – pozn. red.). Ide síce o kombinované očkovacie látky, ale aj tak je to šesť (na Slovensku sedem - pozn. red.) injekcií počas prvého roka života; v druhom roku života je to ďalších päť injekcií (na Slovensku jedna – pozn. red.), ak sa očkuje kombinovanou očkovacou látkou MMRV (osýpky, príušnice, ružienka, ovčie kiahne); v prípade samostatnej očkovacej látky proti ovčím kiahňam je to až 7 injekcií (na Slovensku dve – pozn. red.). Ak bude prevzaté aj americké odporúčanie, očkovať všetkých novorodencov od šiesteho mesiaca života proti chrípke (!!!), tento počet sa ešte zvýši. Pri každom očkovaní je potrebné myslieť aj na príslušné nosiče, konzervačné látky atď.

       Preukázateľné bezprostredné poškodenie očkovaním v rozsiahlom meradle sa našťastie vyskytuje len zriedka, ale aj tak takmer neexistujú prieskumy o dlhodobých škodlivých vplyvoch. Údajne neškodné sú väčšinou lokálne opuchy, ktoré sa môžu vyskytnúť u dvoch až šiestich percent detí, predovšetkým po viacnásobnom opakovaní očkovania (booster). Horúčka nad 39,5 stupňov sa vyskytuje u šesťnásobnej očkovacej látky u 12% detí. Popritom je popísaný celý rad možných komplikácií, napríklad poškodenie nervového systému. Závažným je nárast detskej cukrovky typu I, ale môžu vzniknúť aj vážne komplikácie ako krvácanie do mozgu. Očkovania tak majú rovnaké spektrum nežiadúcich účinkov ako choroby, proti ktorým majú pôsobiť. Pretože poškodenia zdravia očkovaním sa v Nemecku zaznamenávajú len zriedkakedy, je zrejme počet prípadov nezahrnutých do štatistík vysoký. Podľa doterajších skúseností človeku príslušné úrady sotva uznajú poškodenie zdravia po očkovaní ako poškodenie, ktoré bolo zapríčinené očkovaním. Dôležité je, aby v prípade každého podozrenia na komplikácie po očkovaní nasledovali pokiaľ možno ihneď presné lekárske vyšetrenia. Často zlyhá uznanie poškodenia z dôvodu očkovania na tom, že neexistuje dostatočné množstvo údajov. Pre tento účel Inštitút Paula Ehrlicha, ktorý očkovacie látky povoľuje, poskytuje podporu.

       Teraz sa neustále zdôrazňuje, že imunitný systém malého dieťaťa je možné zaťažiť takmer neobmedzene a že tento vraj dokáže reagovať približne proti 10.000 antigénom súčasne a že moderné očkovacie látky obsahujú len veľmi málo antigénov. Tieto tvrdenia však postrádajú skutočné skúsenosti. Zástancovia očkovania často argumentujú tým, že zaťaženie imunity očkovaniami núti dieťa k tomu, aby sa vysporiadalo s relatívne malým počtom cudzích látok (antigénov). Pri tomto tvrdení sa prehliada, že očkovanie sa pridáva navrch k vysporiadaniu sa imunitného systému s okolitým prostredím. Vyvíjajúci sa imunitný systém dieťaťa je k vysporiadaniu sa s očkovaním donútený iným spôsobom než k vysporiadaniu sa s nákazlivými chorobami. Pri bežných nákazách malých detí v zime zažívame, že jedno dieťa ochorie s vysokou teplotou, druhé však nie. Takto možno vypozorovať individuálne spôsoby reakcií každého dieťaťa. Práve toto by sa v prípade očkovania nemalo pokiaľ možno vôbec diať. Všetky očkované deti by mali reagovať pokiaľ možno rovnako.

       Vo viere v silu detského imunitného systému sa dnes odporúča očkovať deti aj napriek prebiehajúcej chorobe. Ak sú očkované aj deti, ktoré sú práve choré, má potom značný počet detí závažné choroby, pri ktorých je neraz nutný pobyt v nemocnici.

       Aj napriek tomu, že sa plošne očkuje už niekoľko desaťročí, až teraz sa zistilo, že očkovania v neskoršom veku vyvolávajú menej alergií. Na základe tohto zistenia sa značne zredukoval výskyt astmy v šiestich rokoch iba tým, že sa prvé očkovanie posunulo z tretieho na šiesty mesiac života dieťaťa. Štúdie, ktoré porovnávajú deti očkované v skoršom a v neskoršom veku, potvrdzujú u neskôr očkovaných detí menej alergií. Na základe všetkých poznatkov o vyvíjajúcom sa imunitnom systéme dieťaťa sa dá predpokladať, že očkovanie v neskoršom veku účinkuje lepšie. To však doposiaľ nebolo systematicky skúmané. Imunitný systém síce dokáže reagovať proti všeličomu už počas tehotenstva, predsa však máme len príliš málo poznatkov o možných následkoch. Podľa obvyklých očkovacích kalendárov sa s očkovaním začína vo veku dvoch až troch mesiacov (na Slovensku už v 4. deň života dieťaťa !!! – pozn. prekl.). V tom čase ešte trvá ochrana z maternice, kde dieťa začína s budovaním si svojej vlastnej obranyschopnosti – v doteraz ešte nie dobre známej súčinnosti imunity matky a dieťaťa. Súhra imunitného systému dieťaťa a matky v tehotenstve sa teraz ešte len skúma. Ak počas tehotenstva nedochádza k vytváraniu protilátok proti cudzím materským substanciám imunitného systému, ale tieto cudzie látky sú znášané, teraz si už musí bábätko vyvíjať svoj imunitný systém voči cudzím látkam. Tak sa vo veku medzi tretím a šiestym mesiacom života zvyčajne objavujú prvé ochorenia s vysokými horúčkami, na základe ktorých môže imunitný systém dieťaťa dozrievať. V tomto čase však už má podľa oficiálnych odporúčaní mať dieťa za sebou prvé očkovania. Tento pravdepodobný dôležitý čas prestavby imunitného systému je tak už zaťažený očkovaním. Dnes sa už vie, že poruchy imunitného systému menia jeho smerovanie, a síce k pripravenosti na alergickú reakciu, tzn. imunitný systém reaguje na určitú látku alergiou. Táto problematika sa obzvlášť dotýka predčasne narodených detí, ktoré sa taktiež očkujú osem týždňov po narodení. Je známe – aj nemeckému úradu zodpovednému za očkovanie – Inštitútu Paula Ehrlicha (PEI), – že predčasne narodené deti môžu na očkovanie reagovať zástavou dýchania.

       Očkovacie kalendáre vymeriavajú pre všetkých ľudí rovnaké opatrenia. Príliš málo ľudí sa pokúša požadovať individuálny prístup. Doteraz tiež nebolo dostatočne objasnené, aký význam majú časové rozostupy medzi jednotlivými očkovaniami. Chýbajú tak dôležité základné poznatky pre vytvorenie opatrení, ktoré sú aplikované na všetky deti!

       Výskumy, vykonávané za účelom zavedenia novej očkovacej látky, overujú len jej účinnosť pri tvorbe protilátok, ale nie jej znášanlivosť z dlhodobého hľadiska. A už vôbec nie je možné dnes zaručiť bezpečnosť po dobu 20 rokov. Z metodických dôvodov to zrejme ani vôbec nie je možné zistiť, nanajvýš v prípade veľmi rozsiahlych neskorých následkov.

 

Viac alergií kvôli očkovaniu?

       Podľa platných odporúčaní Stálej komisie pre očkovanie (STIKO = STändige ImpfKOmmission)  z roku 2008 má byť dieťa do veku šesť rokov očkované približne 50 a do veku deväť rokov až 55 očkovaniami. Už v treťom mesiaci života, teda od dvoch mesiacov, má dojča dostať kombinovanú očkovaciu látku. Posilňovacie dávky a ďalšie očkovania majú nasledovať v mesačných intervaloch, ďalšie v druhom roku života, počas školy a neskôr. Pre porovnanie: ešte v roku 1991 bolo odporúčaných len 15 očkovaní do začatia školskej dochádzky. Nepochybne vylepšená kvalita očkovacích látok umožňuje takýto vývoj, ale zvyšuje tiež dlhodobé zdravie a stabilitu detí?

       Všeobecný zdravotný stav sa v posledných rokoch nezlepšil. Vo všetkých priemyselných krajinách narastá počet civilizačných ochorení práve u detí: alergie, poruchy správania, hyperaktivita alebo poruchy sústredenia. Výkonnosť a obranyschopnosť voči nákazám sa naproti tomu znížili.

       Príliš málo sa vie o tom, či práve očkovanie v skorom veku nespôsobuje viac alergií. Klinické pozorovanie síce prinajmenšom naznačuje súvislosť medzi očkovaním a alergiami, aj keď dokázať to v jednotlivých prípadoch je ťažké. Skoré kontakty s imunitným systémom môžu byť v každom prípade smerodajné. Napríklad je možné dokázať, že alergickí novorodenci majú alergie presne na tie pele, ktoré boli v ovzduší v čase narodenia. Ak sú očkované veľmi malé dojčatá, môže sa stať, že dobrá znášanlivosť očkovacích látok je len zdanlivá, pretože mechanizmy pre zrelú imunitnú odpoveď ešte nie sú vytvorené. Prednedávnom zverejnená štúdia dokázala, že očkovanie proti čiernemu kašľu posúva rovnováhu imunitného systému smerom k alergii. To, že očkovania a alergie aj napriek protikladným tvrdeniam spolu súvisia, ukazuje aj spomenutá kanadská štúdia o posunutí doby očkovania a alergiách. Treba tiež spomenúť, že sa dramaticky zvýšil dokonca aj počet vážnych rizík ako sú úmrtia na astmu.

       Veľké epidemiologické štúdie jednoznačne potvrdzujú, že výrazne stúpol počet chronických porúch imunitného systému – ako diabetes mellitus (cukrovka), autoimunitný zápal štítnej žľazy, reuma, celiakia, neurodermatitída alebo astma – vo všetkých priemyselných krajinách sveta. Prv menované sa vyznačujú pretrvávaním embryonálnych imunitných pomerov. V prípade cukrovky alebo celiakie dochádza k „tráveniu“ vlastných substancií. Tieto autoimunitné ochorenia môžeme chápať ako poruchy pri vývoji (výučbe) imunitného systému. Akú úlohu pri vzniku týchto ochorení hrá očkovanie, nie je ani zďaleka známe. Treba vyšetriť veľký počet pacientov. To potvrdila aj štúdia o prostriedku na znižovanie teploty Paracetamol: 200.000 detí z 31 krajín bolo vyšetrených s výsledkom, že riziko ochorenia na astmu, stúplo po častom podávaní čapíkov proti horúčke o 50%.

       Aj pri očkovaní sa spoliehame na to, že nemá žiadne viditeľné následky. Skúmame však len relatívne krátke časové úseky. Len málo výskumov sleduje deti dlhšie než 5 rokov. Treba však zobrať do úvahy celý život človeka, aby bolo možné jednoznačne zhodnotiť následky zdravotníckych opatrení. Často nastupujú následky až po rokoch alebo desaťročiach, ako to bolo aj v prípade katastrofy s prípravkom Contergan (Od 50. rokov 20. storočia do začiatku 60. rokov 20. storočia bol v 46 štátoch používaný ako ukľudňujúca a uspávacia látka pre tehotné ženy. 18. novembra 1961 však nemecký pediater Widukind Lenz vo svojom prejave na zasadnutí rýnsko-vestfálských detských lekárov po prvý raz naznačil možnú súvislosť medzi zvýšením počtu novorodencov s vrodenou vývojovou vadou a užívaním tohto lieku. V krátkom časovom úseku nasledovalo niekoľko sto pôrodov žien, ktoré porodili deti s chýbajúcimi končatinami alebo ušami. Celosvetovo sa takto narodilo asi 12 000 postihnutých detí. Vyšetrovaním bol za vinníka označený liek Contergan, ktorý tehotné ženy užívali ako dobre účinné sedatívum a hypnotikum, informácie nájdete na http://cs.wikipedia.org/wiki/Thalidomid#Conterganov.C3.A1_af.C3.A9ra – pozn. prekl.) v ostatnom storočí.

       Často sa tvrdí, že „veľa očkovaní“ nevedie nutne k rozšíreniu alergií, ako napr. v bývalej NDR (t.j. tej časti Nemecka, čo bola v rokoch 1945–1989 okupovaná sovietskymi vojskami – pozn. red.). Tento príklad ale nesedí, pretože tam síce prebiehalo očkovanie pravidelne, ale proti podstatne menšiemu počtu chorôb. Tak isto aj horúčkovité ochorenia v detských jasliach boli oveľa intenzívnejšie než v Západnom Nemecku. Medzičasom sa prišlo na to, že množstvo ochorení v ranom detskom veku vedie k menšiemu výskytu alergií v neskoršom veku.

       Ďalšou nespracovanou kapitolou je otázka prídavných látok v očkovacích látkach a ich dlhodobý význam. Zvýšené zaťaženie detského organizmu ortuťou bolo najprv početnými štúdiami zľahčované, v ostatných rokoch sa ale objavujú prevažne v anglickej literatúre názory, že predsa len ide o toxickú záťaž. To isté platí aj pre hydroxid hlinitý, ktorý je základom takmer všetkých očkovacích látok.

 

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť