Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 10.)

06.07.2010 11:35

 

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

 

       Pôvodnú nemeckú verziu týchto informácií v aktualizovanom vydaní dostať vo forme brožúry ako zošit at2/2 2009. Vydalo:

 

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
http://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105

       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová. Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

Očkovania a choroba

 

Aký význam má choroba v živote človeka?

       Žijeme v dobe, kedy sa na chorobu pozerá ako na niečo nadbytočné v našich životoch. Deti v školskom veku nesmú mať v škole prakticky žiadne dlhodobé výpadky pre chorobu, aby nemuseli opakovať ročník. Predsa však, či chceme alebo nie, choroby k životu patria. Choroba je pre mnohých ľudí narušením denného stereotypu, obzvlášť ak ide o horúčkovitú infekciu malého dojčaťa. To platí predovšetkým pre choroby, ktoré sa v ľudovej reči označujú ako „detské choroby“. Predtým ich prekonanie ľudia považovali za potrebné pre zdravý vývoj detí, dnes ich medicína nazýva už len „prenosné ochorenia“. To ale ich charakter vôbec nevystihuje. Osýpky, šarlach, čierny kašeľ, príušnice, ružienka a ovčie kiahne sú celkom bežné choroby. Tieto „cyklické prenosné ochorenia“ majú pomerne riadený a sčasti predvídateľný priebeh a vo fáze zotavovania prispievajú k cielenej reorganizácii organizmu.

       Na zdravie sa čoraz viac pozerá len z hľadiska hospodárstva. Napríklad bolo vypočítané, čo stojí zabránenie vzniku určitých chorôb respektíve koľko následných úspor sa dosiahne, ak sa zabráni ich vzniku. Akokoľvek zmysluplný a úsporný je tento postup v národnom hospodárstve, treba takéto zmýšľanie z princípu podrobiť otázkam: Zdravotnícke štatistiky ukazujú, že zápalové detské ochorenia sú zriedkavejšími než kedysi, avšak tento vývoj je sprevádzaný dramatickým nárastom chronických ochorení ako cukrovka, autoimunitná hepatitída alebo autoimunitná reuma; kvôli tomu je sporný nielen zdravotný, ale aj ekonomický úžitok celej očkovacej stratégie, s ktorý sa tak často argumentuje.

       Z dlhodobého hľadiska má očkovanie iné následky na zdravie než prirodzené prekonanie choroby. Len určitá úroveň imunitnej pamäte sa zdá byť rovnaká, takže po prekonanej chorobe ako aj po očkovaní možno nájsť vo veľkom tie isté protilátky. Choroba v detskom veku sa vyznačuje horúčkovitým priebehom, ktorý – predovšetkým v tomto veku – predstavuje dôležitý predpoklad pre uzdravenie. V prípade očkovania je však horúčka neželaným javom a považuje sa nežiadúci účinok. Chýbajú tiež (pri chorobe) obvyklé procesy budovania a odbúravania. Namiesto nového usporiadania organizmu (ktoré vznikne pri prirodzenom prekonaní choroby), dochádza v prípade očkovania len k vytvoreniu imunitnej pamäte.

       Každá choroba úspešne prekonaná v detskom veku vedie k pokroku v oblasti zdravia a všeobecného vývoja. Rodičia a učitelia to môžu obzvlášť výrazne pozorovať pri osýpkach a šarlachu. Na túto tému už existujú prvé vedecké výsledky: jedna štúdia zo Švédska a jedna veľká medzinárodná štúdia prednedávnom ukázala, že deti vo waldorfskej škole boli zdravšie a mali menej alergií. Podstatný rozdiel oproti porovnávanej skupine pozostával v nízkom počte očkovaní, v prirodzenom prekonaní osýpok a v zdravšej výžive. Vyše 60 percent rodičov oznámilo pozitívne účinky osýpok na ďalší vývoj a zdravie svojho dieťaťa. Podobný výsledok mali aj výskumy z trópov.

       Vieme príliš málo sa o tom, ako sa môžu udalosti z prvých rokov života odraziť vo vyššom veku. Veľmi dôkladne vykonaná štúdia zistila priamu súvislosť medzi skorým užívaním antibiotík a neskoršou rakovinou prsníka. Iná štúdia zasa preukázala súvislosť medzi lymfatickým tumorom a tomu predchádzajúcim užívaním protizápalových liekov na zníženie horúčky; k nim patria v detskom veku bežne používané protihorúčkové čapíky. V ďalšej štúdii samotná skutočnosť prekonania horúčky znížila častosť výskytu malígnych melanómov približne na polovicu, ťažké horúčkovité prenosné ochorenia dokonca ešte o viac. Antroposofickí lekári zistili, že ľudia, ktorí v minulosti prekonali vysoký počet horúčkovitých ochorení, zriedkavejšie dostanú rakovinu.

       Musíme sa znova naučiť chápať chorobu ako normálnu súčasť života, obzvlášť u dieťaťa. Zmýšľame o ľudskom tele ako o stroji, ktorý nemôže ochorieť. Pritom radi zabúdame na to, že stroj sa niekedy opotrebuje a je potrebné ho vymeniť. Oproti stroju má však človek schopnosť regenerácie a životné sily, ktoré s prevahou vyrovnajú zdanlivé nevýhody prechodnej choroby. Tieto sily sa tvoria v prvých rokoch života. Ak v tomto čase budeme podporovať zdravé reakcie pomocou horúčkovitých ochorení, položím tým predpoklady pre zdravý život v neskoršom veku. Zdravie totiž nie je stavom, ale procesom, ktorý (podobne ako celý vývoj dieťaťa) sa vyznačuje aktivitou. Tak, ako malé dieťa hrou skúma svoje okolie a tým sa učí s ním zaobchádzať, učí sa jeho imunitný systém vyvíjať sa pomocou prekonávania horúčkovitých chorôb.

 

Slobodná voľba o očkovaní

       V Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku neexistuje žiadne povinné očkovanie a panujú slobodné pomery v zdravotníctve tak, ako v žiadnej inej európskej krajine. Všetky tri krajiny sú kritizované za to, že ešte stále sa v nich vyskytujú osýpky. Ale podobne sa vyskytovali osýpky v Taliansku, Bulharsku alebo Rumunsku. V rámci prispôsobovania sa Európe sa môžeme obávať, že tieto slobody budú obmedzené a doteraz existujúce základné práva nám budú odobraté.

       To sa na jednej strane týka lekára. Je čoraz viac pod tlakom centrálnych odporúčaní, ako má konať. Namiesto individuálneho rozhodnutia platia ústredné smernice. Aj keď tieto smernice nemajú žiadnu právnu účinnosť, majú značnú váhu. Podobne to platí aj pre odporúčania o očkovaní od Stálej komisie pre očkovanie (STIKO = STändige ImpfKOmmission). STIKO by vlastne mala byť nezávislou vedeckou neziskovou organizáciou. V skutočnosti ňou ale nie je. Väčšina členov tejto komisie nebola alebo nie je nezávislá, ale v obrovskej miere hospodársky previazaná s výrobcami očkovacích látok. Jedna firma si predtým robila reklamu na internetovej stránke určenej lekárom tým, že najala do služby uznávaných členov STIKO.

       Ohrozené je aj slobodné rozhodovanie rodičov o očkovaní, čoby svojprávne konajúcich občanov, ktorí sú sami zodpovední za zdravie svoje a zdravie svojich detí. Rodičia by mali mať možnosť rozhodnúť, ako a kedy nechať svoje dieťa zaočkovať. To si vyžaduje nepredpojaté a vyvážené informácie o výhodách a nevýhodách možných očkovaní. Každé očkovanie je zranenie tela, ktoré sa robí s najlepším úmyslom pomôcť dieťaťu. Účinok môže byť dlhodobý a nezahŕňa len priame poškodenia zdravia očkovaním.

       Na druhej strane je potrebné napríklad zohľadniť aj to, že malé dojčatá alebo starí ľudia sa môžu nakaziť osýpkami, a títo si nedokážu vytvoriť dostatočnú ochranu. Preto je potrebné zdravé vyváženie medzi individuálnou slobodou a sociálnou zodpovednosťou.

       Bohužiaľ politici presadzujú namiesto individuálneho rozhodovania skôr nátlakové prostriedky. Nemecká ministerka pre rodinu požadovala, aby mohli byť do detských škôlok l prijaté len zaočkované deti, čo by sa rovnako povinnosti očkovania. Hessenský krajinský parlament schválil zákon, že rodičia pred prijatím svojho dieťaťa do škôlky alebo školy musia predložiť osvedčenie o očkovaní – alebo musia vyhlásiť, že ich dieťa nebolo očkované. Takéto prekladanie lekárskych údajov v pedagogickom zariadení porušuje, podľa stanoviska rôznych právnikov, základné ľudské práva.

       Na Nemeckom dni lekárov v roku 2006 boli v jednom zo záverov – v rozpore s ústavou – požadované disciplinárne opatrenia proti lekárom, ktorí sa budú vyslovovať proti odporúčaným očkovaniam. To však poukazuje na malú dôveru v bezpečnosť, ktorú by odporúčané očkovania mali v skutočnosti znamenať. 

       Záväzné očkovacie programy sú už samé o sebe z hľadiska lekárskeho pokroku problematické: vedecké poznatky a z nich vyplývajúce princípy konania sa priebežne menia. Najlepším príkladom sú predovšetkým neustále sa meniace odporúčania očkovaní STIKO. V medicíne často platí: pokrok dneška je chybou zajtrajška. Aj pohľad cez hranice ukazuje túto neistotu: vo Francúzku existovalo povinné očkovanie proti BCG (tuberkulóza, pozrite v hore uvedenom texte), v Taliansku existuje táto povinnosť pre hepatitídu B a detskú obrnu. V obidvoch krajinách to vôbec neznížilo ich výskyt.

       Ak sa chcú rodičia rozhodnúť o očkovaní svojho dieťaťa, mali by si položiť nasledujúce otázky, a prípadne sa o nich poradiť so svojím lekárom:

  • Ktoré očkovania sú pre moje dieťa a v tejto situácii zmysluplné?
  • Kedy má byť dieťa očkované?
  • Akými očkovacími látkami má byť dieťa očkované?
  • Pre aké mimoriadne životné okolnosti (ako ako napr. pobyt v tropických krajinách) sú potrebné dodatočné očkovania, napr. proti žltej zimnici, rotavírusom alebo tuberkulóze?

 

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť