Morálne úvahy o vakcínach pripravených na bunkách odvodených z umelo potratených ľudských plodov - DOPLNENÉ

08.07.2010 22:37

       Dokument vydala Pontifikálna akadémia pre život (= Pontifical Academy for Life = Pontificia Accademia per la Vita) v angličtine pod názvom "Moral Reflections on Vaccines Prepared from Cells Derived from Aborted Human Foetuses" a v taliančine pod názvom "Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti" dňa 5. júna 2005.
 

       Z angličtiny preložili: Mgr. Silvia Vašečková a Ing. Marián Fillo
 

       Ako prvú časť sme 27.IV.2010 o 21:40 zverejnili záver dokumentu. Následne sme 12.V.2010 o 19:27 zverejnili úvod a prvé dve kapitoly dokumentu. 8.VII.2010 o 16:27 sme zverejnili 3. a 4. kapitolu tohto dokumentu a o 22:37 zvyšok dokumentu. Poznámky pod čiarou boli doplnené 9.VII.2010 o 03:57.

 


 

       V tomto dokumente ide o zákonnosť výroby, distribúcie a používania niektorých očkovacích látok, ktorých výroba je spojená s umelými potratmi. Týka sa to vakcín obsahujúcich živé vírusy, ktoré boli pomnožené na ľudských tkanivových kultúrach pochádzajúcich z potratených ľudských plodov čoby zdrojov týchto buniek. Najznámejšia, a možno aj najdôležitejšia (vzhľadom k jej obrovskému rozšíreniu a jej použitiu takmer na celosvetovej úrovni), je vakcína proti ružienke (rubeole).

 

Ružienka a očkovacia látka proti nej

       Ružienka (rubeola)[1] je vírusové ochorenie zapríčinené togavírusom rodu rubivírus a je charakterizovaná makulopapulárnou vyrážkou. Je tvorené infekciou, ktorá je v detstve bežná a v 50% prípadov nemá žiadne klinické prejavy, je seba-ohraničujúca a zvyčajne neškodná. Avšak, vírus ružienky je jednou z najviac patologických infekcií pre embryo a plod. Keď sa žena nakazí ružienkou počas tehotenstva, obzvlášť počas prvého trimestra, riziko infekcie plodu je veľmi vysoké (približne 95%). Vírus sa rozmnoží v placente a infikuje plod, spôsobujúc skupinu abnormalít označovaných názvom vrodený ružienkový syndróm (Congenital Rubella Syndrome - CRS).

       Napr. vážna epidémia ružienky, ktorá postihla veľkú časť Spojených štátov amerických (USA) v roku 1964 takto spôsobila 20.000 prípadov vrodenej ružienky[2], čoho výsledkom bolo 11.250 potratov (spontánnych i umelých), 2.100 úmrtí novorodencov, 11.600 prípadov hluchoty, 3.580 prípadov slepoty a 1.800 prípadov mentálnej retardácie. Práve táto epidémia urýchlila vývoj a uvedenie na trh účinnej očkovacej látky proti ružienke, čím umožnila účinné predchádzanie tejto chorobe.

       Závažnosť vrodenej ružienky a poškodení, ktoré spôsobuje, oprávnili systematické očkovanie proti tejto chorobe. Je veľmi ťažké, možno dokonca nemožné, zabrániť nakazeniu tehotnej ženy, a to aj keď je nakazenie sa ružienkou u osoby, ktorá je v kontakte s touto ženou, diagnostikované odo dňa, kedy sa objavila prvá vyrážka. Preto sa človek snaží zabrániť prenosu nákazy potlačením zdroja nákazy u detí, ktoré neboli očkované, a to prostredníctvom včasného očkovania všetkých detí (plošným očkovaním). Plošné očkovanie má za následok výrazný pokles výskytu vrodenej ružienky, ktorá sa vyskytuje u menej než 5 prípadov na 100.000 živo narodených detí. Avšak tento pokrok zostáva krehký.

       Napr. v USA po ohromujúcom znížení početnosti vrodenej ružienky len na niekoľko málo prípadov ročne (t.j. na menej ako 0,1 na 100.000 živo narodených detí) prišla v roku 1991 nová vlna epidémie s početnosťou, ktorá vzrástla až 0,8/100.000. Takéto vlny oživenia rubeoly boli pozorované tiež v rokoch 1997 a 2000. Z týchto opakovaných oživení je zrejmé, že dochádza k trvalému obehu vírusu u mladých dospelých, čo je dôsledkom nedostatočného pokrytia očkovaním. Táto situácia umožňuje vírusu u značnej časti zraniteľných ľudí pretrvať, a títo ľudia sú potom zdrojom pravidelných epidémií nebezpečných pre ženy v plodnom veku, ktoré nie sú voči ružienke imúnne. Preto je vyhubenie ružienky považované za prioritu verejnej zdravotnej starostlivosti.

 

Očkovacie látky, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú s použitím ľudských tkanív pochádzajúcich z potratených plodov

       Dnes sa pri výrobe očkovacích látok používajú dve ľudské tkanivové kultúry, ktoré boli pôvodne pripravené z tkanív potratených plodov (v rokoch 1964 a 1970). Používajú sa na prípravu očkovacích látok založených na živých, oslabených vírusoch. Prvou z nich je kultúra WI-38 (Wistar Institute 38) s ľudskými diploidnými pľúcnymi fibroblastami, pochádzajúca z plodu ženského pohlavia, ktorý bol umelo potratený, lebo rodina mala pocit, že má príliš veľa detí (G. Sven a kol., 1969). Táto tkanivová kultúra bola pripravená a vyvinutá Leonardom Hayflickom v roku 1964 (L. Hayflick, 1965; G. Sven a kol., 1969)[3] a nesie číslo ATCC (= American Type Culture Collection - pozn. prekl.) CCL-75. Tkanivová kultúra WI-38 bola použitá na prípravu historickej vakcíny RA 27/3 proti rubeole (S. A. Plotkin a kol., 1965)[4]. Druhá ľudská tkanivová kultúra je MRC-5 (Medical Research Council 5) - ATCC číslo CCL-171 - s ľudským pľúcnym fibroblastom pochádzajúcim z 14-týždňového mužského plodu, ktorý z "psychiatrických dôvodov" umelo potratila 27-ročná žena vo Veľkej Británii. Tkanivová kultúra MRC-5 bola pripravená a vyvinutá J. P. Jacobsom v roku 1966 (J. P. Jacobs a kol., 1970)[5]. Aj ďalšie ľudské tkanivové kultúry boli vyvinuté pre farmaceutické účely, žiadna z nich sa však nepoužíva v momentálne na trhu dostupných očkovacích látkach.[6]

       Očkovacie látky, pri ktorých výrobe sa dnes používajú tkanivové kultúry WI-38 a MRC-5 získané z umelo potratených ľudských plodov:[7]

  1. Živé vakcíny proti ružienke:[8]
    • monovalentná vakcína proti ružienke Meruvax® II (Merck, USA), Rudivax® (Sanofi Pasteur, Francúzsko) a Ervevax® (RA 27/3) (GlaxoSmithKline, Belgicko);
    • kombinovaná vakcína MR proti ružienke a osýpkam, uvádzaná s názvom M-R-VAX® (Merck, USA) a Rudi-Rouvax® (Sanofi Pasteur, Francúzsko);
    • kombinovaná vakcína proti ružienke a príušniciam uvádzaná na trh pod menom Biavax® II (Merck, USA);
    • kombinovaná vakcína MMR (osýpky, príušnice, ružienka), predávaná pod názvom M-M-R® II (Merck, USA), R.O.R ®, Trimovax® (Sanofi Pasteur, Francúzsko) a Priorix® (GlaxoSmithKline, Veľká Británia).
  2. Iné vakcíny vyrobené s použitím ľudských tkanivových kultúr z umelo potratených plodov:
    • dve vakcíny proti nákazlivej žltačke typu A, prvú vyrába Merck (VAQTA), druhú vyrába GlaxoSmithKline (HAVRIX), obe sú vyrobené s použitím MRC-5;
    • jedna vakcína proti ovčím kiahňam, Varivax®, vyrábaná spoločnosťou Merck s použitím WI-38 a MRC-5;
    • jedna vakcína proti poliomyelitíde, inaktivovaný polio vírus vakcíny Poliovax® (Aventis-Pasteur, Fr.) s použitím MRC-5;
    • jedna vakcína proti besnote, Imovax®, výrobca Aventis Pasteur, zozbierané z infikovaných ľudských diploidných buniek, MRC-5;
    • jedna vakcína proti kiahňam, ACAM 1000, výrobca Acambis s použitím MRC-5, stále v štádiu testovania.

 

Pozícia etického problému vo vzťahu k týmto vakcínam

       Z hľadiska prevencie vírusových ochorení ako sú osýpky, príušnice, ružienka, nákazlivá žltačka typu A alebo ovčie kiahne, je jasné, že výroba účinných očkovacích látok proti takýmto chorobám, ako aj ich použitie prostredníctvom povinného očkovania všetkých ohrozených ľudí, a to až do vyhubenia týchto chorôb, nepochybne predstavuje "míľnik" v sekulárnom boji človeka proti nákazlivým chorobám.

       Tieto očkovacie látky sú však pripravené z vírusov, odobratých z tkanív plodov, ktoré boli nakazené a umelo potratené. Tieto vírusy boli následne oslabené a kultivované na tkanivových kultúrach, ktoré rovnako tak pochádzajú z umelých potratov. Toto neprestajne vyvoláva etické problémy. Potreba zdôrazniť morálnu stránku tejto veci vyvstáva najmä zo spojitosti vyššie spomínaných vakcín s umelými potratmi, z ktorých bol získaný biologický materiál potrebný pre výrobu menovaných vakcín.

       Ak niekto odmieta akúkoľvek podobu umelého potratu ľudského plodu, neprotirečil(a) by si, keby povolil(a) aplikovať takúto vakcínu svojmu dieťaťu? Nebol by to skutok skutočnej (a neprípustnej) spolupráce na zle, aj keď sa toto zlo udialo pred vyše 40 rokmi?

       Predtým, než budeme pokračovať, aby sme zvážili tento špecifický prípad, potrebujeme si stručne povedať o zásadách klasickej morálnej doktríny s ohľadom na problém "spolupráce na zle"[9], problém, ktorý vyvstáva zakaždým, keď si morálny človek uvedomuje existenciu spojitosti medzi svojimi vlastnými skutkami a morálne zlým činom vykonaným niekým iným.

 

Princíp prípustnej spolupráce na zle

       Prvé zásadné rozlíšenie musíme urobiť medzi formálnou a materiálnou spoluprácou. Formálna spolupráca je, keď človek spolupracuje na amorálnom čine s inou osobou, zdieľajúc jej zlé úmysly. Na druhú stranu, keď človek spolupracuje na amorálnom čine s inou osobou nezdieľajúc jej zlé úmysly, ide o prípad materiálnej spolupráce.

       Materiálnu spoluprácu môžeme ďalej rozdeliť na priamu a nepriamu, podľa toho, či ide o spoluprácu pri samotnom vykonávaní hriešneho činu, alebo či človek spolupracuje na umožnení spáchania daného amorálneho činu poskytnutím buď nástrojov alebo výrobkov. Ďalej možno rozlišovať medzi blízkou a vzdialenou spoluprácou vo vzťahu k vzdialenosti (či už to je v zmysle časopriestorovom, alebo v zmysle materiálneho prepojenia) medzi skutkom spolupráce a hriešnym činnom vykonaným niekým iným. Priama materiálna spolupráca je vždy blízka, zatiaľčo nepriama materiálna spolupráca môže byť blízka i vzdialená.

       Formálna spolupráca je vždy morálne neprípustná, pretože predstavuje podobu priameho a úmyselného podielu na hriešnom čine inej osoby.[10] Materiálna spolupráca môže byť niekedy neprípustná (v závislosti na podmienkach "dvojitého účinku" alebo "nepriameho dobrovoľného" činu), ak sa však priama materiálna spolupráca týka vážneho útoku na ľudský život, mala by byť vždy považovaná za neprípustnú (zvážiac drahocennú povahu predmetnej hodnoty).[11]

       Ďalšie rozlíšenie, ktoré robí klasická mravouka, je medzi činnou (aktívnou, pozitívnou) a trpnou (pasívnou, negatívnou) spoluprácou na zle. Aktívna spolupráca znamená vykonať čin spolupráce na hriešnom skutku inej osoby, zatiaľčo pasívna spolupráca znamená nevykonať čin, ktorý by odsúdil alebo zabránil hriešnemu skutku inej osoby, do tej miery, do akej je osoba morálne povinná vykonať to, čo nevykonala.[12] Pasívna spolupráca môže byť formálna alebo materiálna, priama alebo nepriama, blízka alebo vzdialená. Zvyčajne je každý typ formálnej pasívnej spolupráce neprípustný, ale aj pasívnej materiálnej spolupráce by sme sa mali vyvarovať, aj keď mnoho autorov pripúšťa, že nejestvuje prísna povinnosť vyhnúť sa jej v prípade, že by bolo veľmi ťažké to urobiť.

 

Aplikácia etiky na použitie vakcín pripravovaných na bunkách, ktoré pochádzajú z umelo potratených emryí a plodov

       V skúmanom prípade sú tri druhy ľudí, ktorí sú zapletení do spolupráce na zle - zle, ktoré zvyčajne predstavuje umelý potrat vykonaný niekým iným:

  1. ľudia, ktorí pripravujú vakcíny, použijúc pri tom tkanivové kultúry pochádzajúce z umelých potratov,
  2. ľudia, ktorí sa podieľajú na reklame a predaji takýchto vakcín,
  3. ľudia, ktorí ich zo zdravotných dôvodov používajú.
     

       Po prvé, musíme považovať za morálne neprípustnú každú podobu formálnej spolupráce (zdieľania zlého úmyslu) na čine tých, čo pripravili umelý potrat, ktorý následne umožnil z potrateného plodu odobrať tkanivá potrebné pre prípravu vakcín. Preto každý (bez ohľadu na kategóriu, do ktorej patrí), kto nejakým spôsobom (zdieľajúc jeho myšlienky) spolupracuje na vykonaní umelého potratu s úmyslom vyrobiť vyššie uvedené vakcíny, sa v skutočnosti dopúšťa toho istého morálneho zla ako osoba, ktorá ten potrat vykonala. O takúto spoluúčasť ide tiež v prípade, že niekto, kto zdieľa úmysel vykonať umelý potrat, neodsúdi či neskritizuje takýto neprípustný čin, napriek tomu, že má povinnosť tak urobiť (pasívna formálna spolupráca).

       V prípade, že človek nezdieľa amorálne úmysly toho, kto vykonal potrat, každá forma spolupráce bude materiálna, a to s nasledujúcimi špecifikáciami.

       Čo sa týka výroby, distribúcie a predaja takýchto vakcín, ide o morálne neprípustný skutok, pretože môže povzbudiť iných k vykonaniu ďalších umelých potratov za účelom výroby takýchto vakcín. Jednako však treba uznať, že v reťazci výroba-distribúcia-predaj majú rôzne spolupracujúce osoby rôznu morálnu zodpovednosť.

       Treba však zvážiť inú stránku veci, a tou je forma pasívnej materiálnej spolupráce výrobcov takýchto vakcín, ak verejne neodsúdia a neodmietnu pôvodný amorálny čin (umelý potrat), a ak sa nerozhodnú skúmať a propagovať alternatívne (morálne nezávadné) spôsoby výroby vakcín proti tým istým chorobám. Takáto pasívna materiálna spolupráca by bola rovnako tak morálne neprípustná.

       Čo sa týka tých, ktorí takéto vakcíny potrebujú zo zdravotných dôvodov, treba zdôrazniť, že na rozdiel od akejkoľvek formálnej spolupráce, vo všeobecnosti lekári a rodičia, ktorí sa uchýlia k použitiu takýchto vakcín u svojich detí, aj keď vedia o ich pôvode (umelý potrat), dopúšťajú sa veľmi vzdialenej nepriamej materiálnej (teda veľmi slabej) spolupráce na vykonaní pôvodného umelého potratu, nepriamej materiálnej spolupráce na predaji buniek pochádzajúcich z umelých potratov a priamej materiálnej spolupráce na predaji vakcín, pri výrobe ktorých sa takéto bunky používajú. Spolupráca je teda intenzívnejšia na strane autorít a národných systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré schvaľujú použitie takýchto vakcín.

       V tejto situácii je však dôležité, že ide o pasívnu spoluprácu. Je na veriacich a svedomitých občanoch (otcoch rodín, lekároch atď.), aby sa postavili na odpor (napr. použitím výhrady svedomia) proti čoraz rozšírenejším útokom na život a proti "kultúre smrti", z ktorej tieto útoky vyvierajú. Z tohto uhla pohľadu použitie vakcín, ktorých výroba je spojená s umelým potratom, vytvára prinajmenšom nepriamu vzdialenú pasívnu materiálnu spoluprácu na umelom potrate a priamu pasívnu materiálnu spoluprácu na predaji takýchto vakcín. Navyše, v rovine kultúry použitie takýchto vakcín prispieva k vytvoreniu všeobecného spoločenského súhlasu s konaním farmaceutického priemyslu, ktorý ich vyrába nemravným (amorálnym) spôsobom.
       Preto je povinnosťou lekárov a otcov rodín prejsť k alternatívnym vakcínam[13] (ak existujú) i vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené také vakcíny, ktoré by neboli mravne (morálne) problematické. V prípade potreby by mali (lekári a otcovia rodín – pozn. prekl.) použiť výhradu svedomia[14] ohľadne použitia vakcín vyrobených prostredníctvom tkanív odvodených z umelo potratených ľudských plodov. Rovnako tak by mali všetkými možnými prostriedkami (novinárskou a spisovateľskou činnosťou, skrz rôzne asociácie, masovo-komunikačné prostriedky atď.) odporovať vakcínam, ktoré doposiaľ nemajú morálne prijateľné alternatívy, vytvárajúc tým tlak na to, aby boli vyvinuté alternatívne vakcíny, ktoré nemajú nijakú spojitosť s umelými potratmi ľudských plodov, a požadujúc dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu.
       Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a mravne prijateľné (morálne akceptovateľné), je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku. Avšak, ak je zdravie obyvateľstva vystavené značnému nebezpečenstvu, morálne problematické vakcíny smú byť dočasne tiež použité. Mravným zdôvodnením je, že povinnosť vyhnúť sa pasívnej materiálnej spolupráci na zločine nie je vyžadovaná, ak spôsobuje vážne ťažkosti. Navyše, v tomto prípade nachádzame proporčný dôvod na to, aby sa tieto vakcíny používali, ak práve hrozí, že nedostatočná zaočkovanosť detí uľahčí rozšírenie choroby. To je obzvlášť pravdou v prípade očkovania proti ružienke.[15]
       V každom prípade, zostáva tu mravná (morálna) povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a nemravne (neeticky). Bremeno tohto dôležitého boja však nemôže a nesmie ležať na pleciach nevinných detí a zdravia obyvateľstva – obzvlášt ak ide o tehotné ženy.
 
       Ak to máme zhrnúť, musíme potvrdiť, že:

  • je tu vážna zodpovednosť (povinnosť) použiť alternatívne vakcíny a výhradu svedomia voči tým morálne problematickým;
  • čo sa týka vakcín, ku ktorým niet alternatívy, potreba vývoja iných vakcín musí byť opätovne potvrdená, rovnako ako zákonnosť dočasného používania vakcín morálne problematických, do tej miery, do akej je to nutné na odvrátenie vážneho ohrozenia zdravia nielen svojich vlastných detí, ale aj celého obyvateľstva – tehotných žien obzvlášť;
  • zákonnosť použitia týchto vakcín by nemala byť dezinterpretovaná sťaby vyhlásenie zákonnosti ich výroby, predaja a používania, ale mala by sa chápať ako pasívna hmotná spolupráca na zločine, a (vo svojom najjemnejšom a najvzdialenejšom zmysle) ako aktívna, mravne (morálne) ospravedlnená ako krajný spôsob, kvôli jej potrebe poskytovať ju pre dobro detí a ľudí, ktorí do styku s deťmi prichádzajú (tehotné ženy);
  • takáto spolupráca na zločine sa nachádza v kontexte mravného (morálneho) nátlaku na svedomie rodičov, ktorí sú nútení vybrať si buď skutok proti ich svedomiu alebo vystavenie svojich detí a obyvateľstva ako takého ohrozeniu zdravia. To je nespravodlivá voľba, ktorú treba čo najskôr odstrániť.

 


[1] - J. E. Banatvala, D.W.G. Brown: "Rubella" ("Ružienka"), The Lancet, 3rd April 2004, vol. 363, No. 9415, str. 1127-1137

[2] - "Rubella - Morbidity and Mortality Weekly Report" ("Ružienka - týždenný výkaz chorobnosti a úmrtnosti"), 1964, vol. 13, p.93.
S.A. Plotkin: "Virologic Assistance in the Management of German Measles in Pregnancy" ("Virologická podpora pri zvládaní ružienky v tehotenstve"), JAMA, 26th October 1964, vol.190, str. 265-268

[3] - L. Hayflick: "The Limited In Vitro Lifetime of Human Diploid Cell Strains" ("Obmedzená životnosť v skúmavke ľudských diploidných bunkových kultúr"), Experimental Cell Research, March 1965, vol.37, no. 3, str. 614-636.
G. Sven, S. Plotkin, K. McCarthy: "Gamma Globulin Prophylaxis; Inactivated Rubella Virus; Production and Biological Control of Live Attenuated Rubella Virus Vaccines" ("Profylaxia gama-globulínom; Inaktivovaný vírus ružienky; Výroba a biologická kontrola vakcín so živým oslabeným vírusom ružienky"), American journal of Diseases of Children, August 1969, vol. 118, no. 2, str. 372-381.

[4] - S. A. Plotkin, D. Cornfeld, Th.H. Ingalls: "Studies of Immunization With Living Rubella Virus, Trials in Children With a Strain coming from an Aborted Fetus" ("Štúdie očkovania živým vírusom ružienky, Pokusy na deťoch s kultúrou pochádzajúcou z umelo potrateného dieťaťa"), American Journal of Diseases in children, October 1965, vol. 110, no. 4, str. 381-389.

[5] - J.P. Jacobs, C.M. Jones, J.P. Baille: "Characteristics of a Human Diploid Cell Designated MRC-5" ("Charakteristika ľudskej diploidnej bunky označenej MRC-5"), Nature, 11th July 1970, vol.277, str. 168-170.

[6] - Ďalšie dve trvalé ľudské tkanivové kultúry boli vyvinuté pre farmaceutickú výrobu adenovírusových nosičov (pre účely génovej terapie): HEK 293 z prvotných buniek ľudských obličiek, ktoré boli pozmenené adenovírusom typu 5 (obličky ľudského plodu boli získané z potrateného dieťaťa, pravdepodobne v roku 1972), a PER.C6, vytvorená z tkaniva očnej sietnice z umelo potrateného dieťaťa v 18. týždni tehotenstva. Pri výrobe akejkoľvek z používaných vakcín s oslabenými živými vírusmi neboli použité kvôli svojim sklonom vytvárať v príjemcovi rakovinotvorné bunky. Avšak niektoré vakcíny, ktoré sú stále v štádiu vývoja, sú pripravované pomocou tkanivovej kultúry PER C6® (Crucell N.V., Leiden, The Netherlands): vakcína proti vírusu eboly (Crucell, NV a Vaccine Research Center of the National Institutes of Health's Allergy and Infectious Diseases, NIAID), vakcína proti HIV (Merck), vakcína proti chrípke (MedImmune, Sanofi Pasteur), vakcína proti japonskej encefalitíde (Crucell N.V. a Rhein Biotech N.V.).

[7] - Proti týmto rôznym prenosným ochoreniam jestvujú aj alternatívne vakcíny, ktoré sú pripravované na zvieracích bunkách a tkanivách a sú preto eticky prijateľné. Ich dostupnosť závisí od konkrétnej krajiny. Konkrétne v USA nie sú dnes (r. 2005 - pozn. prekl.) alternatívy k vakcínam proti ružienke, ovčím kiahňam a nákazlivej žltačke typu A od firmy Merck, ktoré sú vyrábané na ľudských tkanivových kultúrach WI-38 a MRC-5. Jestvuje vakcína proti pravým kiahňam, vyrobená na Vero bunkách (odvodených z obličky africkej zelenej opice), ACAM2000 (Acambis-Baxter) (vakcína proti kiahňam 2. generácie, neschválená v USA), ktorá ponúka alternatívu k Acambis 1000. Jestvujú alternatívne vakcíny proti príušniciam (Mumpsvax, Merck), osýpkam (Attenuvax, Merck) a besnote (RabAvert, Chiron therapeutics), pripravované na kuracích embryách (avšak tieto vakcíny často spôsobujú vážne alergie) i proti detskej obrne (IPOL, Sanofi Pasteur), pripravovaná na bunkách z opičích obličiek, a pravým kiahňam (vakcína proti kiahňam 3. generácie MVA, Modified Vaccinia Ankara, Acambis-Baxter). V Európe a Japonsku sú k dispozícii aj iné vakcíny proti ružienke a nákazlivej žltačke typu A, nevyrábané na ľudských tkanivových kultúrach. The Kitasato Institute vyrába vakcíny proti ružienke zvané Takahashi, TO-336 a Matuba, pripravované na bunkách z obličky králika, a Matuura pripravovanú na bunkách z embrya prepelice. Chemo-séro-terapeutický výskumný ústav Kaketsuken vyrába vakcínu proti nákazlivej žltačke typu A zvanú Ainmugen, pripravenú na bunkách z opičej obličky. Jediný problém je s vakcínou Varivax® proti ovčím kiahňam, ku ktorej niet alternatívy.

[8] - Vakcína proti ružienke vyrobená z živého oslabeného vírusu ružienky Wistar RA27/3, namnoženého na ľudských diploidných pľúcnych fibroblastoch WI-38 je stredobodom súčasnej aféry ohľadom mravnosti použitia vakcín pripravených na ľudských tkanivových kultúrach pochádzajúcich z umelo potratených detí.

[9]

  • O.D.M. Prummer Pr.: "De cooperatione ad malum" ("O spolupráci na zle"), v "Manuale Theologiae Moralis secundum Principia S. Thomae Aquinatis, Tomus I" ("Príručka teologickej mravouky podľa zásad sv. Tomáša Akvinského, diel I."), Friburgi Brisgoviae, Herder & Co., 1923, Pars I, Trat. IX, Caput III, no. 2, str. 429-434.
  • K.H. Peschke: "Cooperation in the sins of others" ("Spolupráca na hriechoch iných ľudí"), v "Christian Ethics. Moral Theology in the Light of Vatican II, vol.I, General Moral Theology" ("Kresťanská etika. Morálna teológia vo svetle Vatikánu II, diel I., Všeobecná morálna teológia"), C. Goodliffe Neale Ltd., Arden Forest Industrial Estate, Alcester, Warwickshire, B49 6Er, upravené vydanie, 1986, str. 320-324.
  • A. Fisher: "Cooperation in Evil" ("Spolupráca na zle"), Catholic Medical Quarterly, 1994, str. 15-22.
  • D. Tettamanzi: "Cooperazione" ("Spolupráca"), v "Dizionario di Bioetica" ("Bioetický slovník"), S. Leone, S. Privitera ed., Istituto Siciliano di Bioetica, EDB-ISB, 1994, str. 194-198.
  • L. Melina: "La cooperazione con azioni moralmente cattive contro la vita umana" ("Spolupráca na morálne neprípustných činoch proti ľudskému životu"), v "Commentario Interdisciplinare alla 'Evangelium Vitae'" ("Interdisciplinárny komentár k encyklike 'Evangelium Vitae' - evanjelium života"), E. Sgreccia, Ramòn Luca Lucas ed., Libreria Editrice Vaticana, 1997, str. 467-490.
  • E. Sgreccia: "Manuale di Bioetica" ("Príručka bioetiky"), diel I., dotlač tretieho vydania, Vita e Pensiero, Milano, 1999, str. 362-363.
     

[10] - Ján Pavol II., encyklika "Evangelium Vitae" ("Evanjelium života"), no. 74.

[11] - Ján Pavol II., encyklika "Evangelium Vitae" ("Evanjelium života"), no. 74.

[12] - č. 1868 v Katechizme Katolíckej cirkvi.

[13] - Zmienené alternatívne vakcíny sú tie, pri ktorých výrobe boli použité tkanivové kultúry nepochádzajúce z ľudského tela, napr. Vero bunky (z opíc; D. Vinnedge), bunky z obličiek králikov a opíc alebo bunky z kuracích embryí. Treba však podotknúť, že po podaní niektorých vakcín, vyrobených takýmto spôsobom, sa vyskytli ťažké alergie. Použitie rekombinačnej DNA technológie môže v blízkej budúcnosti viesť k vývoju nových vakcín, ktoré viac nebudú vyžadovať použitie tkanivových kultúr ľudských diploidných buniek na oslabenie a množenie vírusu, keďže také vakcíny nebudú pripravované na báze oslabeného vírusu, ale z genómu vírusu a z takto vyrobených antigénov (G. C. Woodrow, W.M. McDonnell a F.K. Askari). Už boli vypracované experimentálne štúdie vakcín vyvinutých z DNA odvodenej z genómu ružienky. Navyše, niektorí výskumníci z Ázie sa pokúšajú použiť vírus ovčích kiahní ako nosič pre vkladanie génov, ktoré kódujú vírusové antigény ružienky. Tieto štúdie sú stále v počiatočnej fáze a vylepšenie prípravy vakcín, aby tieto mohli byť použité v klinickej praxi, si vyžiada dlhý čas a veľké investície.

  • D. Vinnedge: "The Smallpox Vaccine" ("Vakcína proti pravým kiahňam"), The National Catholic Bioethics Quarterly, Spring 2000, vol. 2, no. 1, str. 12.
  • G.C. Woodrow: "An Overview of Biotechnology As Applied to Vaccine Development" ("Prehľad biotechnológie aplikovanej pri vývoji vakcín"), v "New Generation Vaccines" ("Vakcíny novej generácie"), G.C. Woodrow, M.M. Levine eds., Marcel Dekker Inc., New York a Basel, 1990, viď str. 32-37.
  • W.M. McDonnell, F.K. Askari: "Immunization" ("Očkovanie"), JAMA, 10.XII.1997, vol. 278, no. 22, str. 2000-2007, viď str. 2005-2006.
     

[14] - Takáto povinnosť môže v dôsledku viesť k využitiu "výhrady svedomia", keď skutok, ktorý sa považuje za neprípustný, je činom povoleným alebo dokonca podporovaným zákonmi danej krajiny, a predstavuje ohrozenie ľudského života. Encyklika "Evangelium Vitae" podčiarkuje túto "povinnosť postaviť sa na odpor" voči zákonom, ktoré povoľujú umelé potraty a eutanáziu, “použitím výhrady svedomia” (no.73)

[15] - Toto je obzvlášť pravda v prípade očkovania proti ružienke kvôli nebezpečenstvu syndrómu vrodenej ružienky. To sa môže stať a môže to spôsobiť vážne vrodené poruchy v plode, keď tehotná žena príde do styku (čo aj krátkeho) s deťmi, ktoré neboli proti ružienke zaočkované, a ktoré sú nositeľmi vírusu ružienky. V tomto prípade sa rodičia, ktorí odmietli očkovanie vlastných detí, stávajú zodpovednými za príslušné vrodené poruchy a za následné umelé potraty plodov, keď sa zistí, že tieto sú poškodené.