Je hliník novým thimerosalom?

27.07.2010 20:22

mothering.com - č. 146 - január/február 2008 - Dr. Robert W. Sears

 

       Pôvodný článok "Is Aluminum the New Thimerosal?"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

       Očkovanie sa stalo najkontroverznejšou rodičovskou témou posledných desiatich rokov. Keď rodičia zvažujú či dať alebo nedať zaočkovať svoje deti, jednou z vecí, ktorú treba zvážiť, je toxicita hliníka.

       Hliník sa pridáva do viacerých očkovacích látok, aby im pomohol fungovať lepšie. Normálne by človek nepovažoval hliník za problém. Je to prvok bežne sa vyskytujúci, prítomný všade v našom životnom prostredí - v jedle, vode, vzduchu i pôde. Je tiež hlavnou zložkou voľne predajných antacídov (liekov na neutralizáciu žalúdočných kyselín). A pretože telo hliník nepohlcuje, je neškodný, keď ho prehltneme.

       Keď som sa pred 13 rokmi začal zaoberať výskumom očkovacích látok, o hliníku som veľmi nepremýšľal. V skutočnosti, prvé semináre o očkovaní, ktoré som ponúkal rodičom, zahŕňali aj vetu, že hliník nie je niečo, z čoho si treba robiť starosti. Ako som však čítal príbalové letáky každého výrobku a videl množstvo mikrogramov (µg) hliníka obsiahnutého v niekoľkých vakcínach, bol som zvedavý: "Zistil niekto, aká je v skutočnosti bezpečná úroveň vstreknutého hliníka?" Nemusel som byť zvedavý dlho, lebo odpoveď sa dá ľahko nájsť: otvorte si stránku http://www.fda.gov, vyhľadajte "aluminum toxicity" a nájdete niekoľko dokumentov o hliníku.

       Prvý dokument, ktorý som si prešiel, hovorí o označovaní obsahu hliníka v injekčných roztokoch dextrózy (roztokoch cukru, ktoré sa v nemocniciach vstrekujú do krvného obehu): "Hliník môže dosiahnuť toxickú úroveň, ak je podávaný dlhodobo mimo tráviacej sústavy (napr. vstreknutý do tela) a činnosť obličiek je oslabená. Výskum naznačuje, že pacienti s oslabenou činnosťou obličiek, vrátane nezrelých novorodencov, ktorí prijali mimo tráviacej sústavy dávku hliníka vyššiu než 4 až 5 mikrogramov na kilogram telesnej váhy a deň (µg/kg/deň), zhromažďujú hliník v množstve jedovatom pre centrálnu nervovú sústavu a kosti. Zaťaženie tkanív (t.j. toxická záťaž v určitých telesných tkanivách) môže nastať aj pri ešte nižšom množstve podaného hliníka." Pre malého novorodenca začína byť toxickou dávka hliníka o hmotnosti 10 až 20 µg, pre dospelého okolo 350 µg.

       Druhý dokument pojednáva o obsahu hliníka vo vnútro-žilových výživných roztokoch (= Total Parenteral Nutrition = TPN). FDA (= Food and Drug Administration = úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA - pozn. prekl.) vyžaduje, aby tieto roztoky neobsahovali viac než 25 µg hliníka na liter roztoku. Typický dospelý v nemocnici dostanie asi liter TPN každý deň, teda okolo 25 µg hliníka. Dokument FDA tiež hovorí: "Obsah hliníka v liekoch podávaných mimo tráviacu sústavu môže vyústiť do toxického nahromadenia hliníka u jedincov užívajúcich TPN terapiu. Výskum naznačuje, že novorodenci a pacienti s oslabenou činnosťou obličiek sú vystavení vysokému riziku pri styku s nebezpečným množstvom hliníka. Štúdie ukazujú, že hliník sa môže nahromadiť v kostiach, moči a plazme detí dostávajúcich TPN. Mnoho rutinne používaných liekov podávaných mimo tráviacu sústavu môže obsahovať dostatočne vysoké množstvo hliníka na spôsobenie klinických prejavov (symptómov)... Toxicita hliníka je ťažko identifikovateľná u malých detí, lebo je len málo spoľahlivých techník na vyhodnotenie metabolizmu kostí u nezrelých malých detí... Aj keď toxicita hliníka sa bežne klinicky nezisťuje, môže byť vážna u vybraného okruhu pacientov, ako napr. novorodencov, a môže byť oveľa častejšia, než sa domnievame."

       Kdesi som našiel dôležité tvrdenie z roku 2004 od American Society for Parenteral and Enteral Nutrition (= ASPEN = Americká spoločnosť pre výživu podávanú do a mimo tráviacej sústavy), skupiny, ktorá sleduje bezpečnosť a vedľajšie účinky výrobkov na výživu podávanú ústne a injekčne. Doslovne zopakovala citované varovania FDA a odporučila lekárom nákup vnútro-žilových výrobkov s najmenším možným obsahom hliníka, a tiež aby "sledovali zmeny na farmaceutickom trhu, ktoré môžu ovplyvniť koncentráciu hliníka."

       Zdrojom pre denný limit hliníka 4 až 5 µg/kg/deň citované ASPEN sa zdá byť štúdia, ktorá porovnávala neurologický vývoj asi 100 predčasne narodených bábätiek, ktoré boli kŕmené štandardnými vnútro-žilovými roztokmi obsahujúcimi hliník, s vývojom 100 predčasne narodených detí, ktoré boli kŕmené tým istým roztokom, avšak s takmer všetkým hliníkom odfiltrovaným. Štúdia zistila celý rad skutočností: vstreknutý hliník sa môže nahromadiť v toxickom množstve v krvi, kostiach i mozgu; predčasne narodené deti majú oslabenú činnosť obličiek a teda vyššie riziko otravy; pitva vykonaná na jednom z predčasne narodených detí, ktorého smrť sa nedala inak vysvetliť, ukázala vysokú koncentráciu hliníka v mozgu; a tiež, že otrava hliníkom môže spôsobiť progresívnu (rastúcu) demenciu. Deti, ktorým boli podané vnútro-žilové roztoky s obsahom hliníka vykazovali oslabený neurologický a mentálny vývoj v 18 mesiacoch veku, v porovnaní s deťmi, v ktorých potrave bol obsah hliníka výrazne nižší. Tie, ktoré dostali hliník, prijali v priemere 500 µg tohto kovu za 10 dní, t.j. okolo 50 µg za deň. Iná skupina dostala len 10 µg hliníka denne — 4 až 5 µg/kd/deň. To sa zdá byť zdrojom tejto bezpečnostnej normy.

       Žiadny z týchto dokumentov a štúdií nezmieňuje vakcíny. Pozerajú sa len na vnútro-žilové roztoky a vstrekované liečivá. FDA ani nevyžaduje na vakcínach etikety s varovaním o nebezpečenstvách otravy hliníkom, i keď takéto etikety vyžaduje na všetkých ostatných vstrekovaných liečivách.

       Všetky tieto štúdie a varovania na etiketách sa týkajú, zdá sa, hlavne predčasne narodených detí a pacientov s poruchami obličiek. Ako sú na tom väčšie deti narodené v termíne so zdravými obličkami? Použijúc normu 5 µg/kg/deň z prvého dokumentu ako minimum, o ktorom vieme, že ho zdravé dieťa zvládne, 6-kilové dvoj-mesačné dieťa by malo sa bezpečne vysporiadať s 30 µg hliníka za deň. 10-kilové ročné dieťa by mohlo prijať 50 µg/deň. Bábätká so zdravými obličkami by pravdepodobne zvládli aj viac, ale vieme, že zvládnu prinajmenšom takéto množstvo. Avšak tieto dokumenty nám nepovedia, aká je maximálna bezpečná dávka pre zdravé bábätko alebo dieťa a nikde sa mi takú informáciu nepodarilo nájsť. To je pravdepodobne dôvod, pre ktorý ASPEN navrhuje a FDA vyžaduje, aby všetky injekčné roztoky boli obmedzené na 25 µg hliníka na liter. Prinajmenšom vieme, že táto úroveň je bezpečná.

 

Výpočet hliníka vo vakcínach

       Tu sú aktuálne množstvá hliníka na jednu dávku vakcíny podľa príbalových letákov:

Vakcína Množstvo hliníka
DTaP (záškrt, tetanus, čierny kašeľ) 170 - 625 µg (podľa výrobcu)
Nákazlivá žltačka typu A (HepA) 250 µg
Nákazlivá žltačka typu B (HepB) 250 µg
HiB (PedVaxHib) 225 µg
HPV (proti rakovine krčka maternice) 225 µg
Pediarix (DTaP-HepB-detská obrna) 850 µg
Pentacel (DTaP-HepB-detská obrna) 330 µg
Pneumokoky 125 µg

       Inými slovami: novorodenec, ktorý je v prvom dni života očkovaný proti nákazlivej žltačke typu B (HepB), dostane 250 µg hliníka. To sa opakuje v jednom mesiaci ďalšou dávkou očkovania proti HepB. Keď potom v dvoch mesiacoch bábätko dostane prvú veľkú rundu vakcín, celková dávka hliníka bude medzi 295 µg (ak sa použije HiB bez hliníka a najmenej-hliníkový typ DTaP) a obrovskými 1225 µg (ak je podaná HepB vakcína spolu s DTaP s najvyšším obsahom hliníka). Tieto dávky sa opakujú vo štvrtom a šiestom mesiaci. Pri väčšine ďalších očkovaní v prvých dvoch rokoch života dieťa dostane do tela nejaký ďalší hliník. FDA však odporúča, aby predčasne narodené bábätká a ktokoľvek s oslabenou činnosťou obličiek nedostali injekčne viac než 10 až 25 µg hliníka v jeden deň.

       Mojím prvým inštinktom, súc lekárom, bolo, že tieto dávky hliníka silne prekračujú to, čo by malo byť pre bábätká bezpečné. Mojím druhým inštinktom bolo predpokladať, že problém bol poriadne preskúmaný a že štúdie boli robené na zdravých deťoch, aby sa určila ich schopnosť rýchleho vylúčenia hliníka. Mojím tretím inštinktom bolo vyhľadať tieto štúdie. Doposiaľ som však nenašiel žiadnu. FDA si pravdepodobne myslí, že obličky zdravého dieťaťa pracujú dostatočne dobre na to, aby vylúčili hliník skôr než by sa dostal do obehu po celom tele, nahromadil v mozgu a spôsobil toxické účinky. Avšak v dokumentoch FDA neviem nájsť nijaké odkazy, ktoré by ukázali, že použitie hliníka vo vakcínach bolo testované a ukázalo sa byť bezpečné.

       Urobil som teda to, čo by urobil každý detský lekár. Obrátil som sa na na AAP (= American Academy of Pediatrics = Americká akadémia detského lekárstva), ktorá v roku 1996 vydala dokument "Toxicita hliníka u batoliat a detí", v ktorom sa zdôrazňovalo:

  • Hliník môže spôsobiť neurologické poškodenia.
  • Štúdia spred 30 rokov ukázala, že dospelí zvyšujú vylučovanie hliníka v moči, keď sú vystavení vyšším dávkam tohto kovu, čo naznačuje, že dospelí sa vedia vysporiadať s nadbytočným hliníkom.
  • Dospelí, ktorí užívajú antacídy obsahujúce hliník nezhromažďujú hliník vo svojich telách.
  • Správy o batoľatách so zdravými obličkami ukazujú zvýšenú hladinu hliníka v krvi po užívaní antacídov.
  • Ľudom s chorými obličkami, v ktorých krvi sa nazhromaždí viac než 100 µg hliníka na liter, hrozí otrava.
  • Prah toxicity hliníka v krvi môže byť nižší než 100 µg na liter.
  • Hromadenie hliníka v tkanivách nastáva aj u pacientov so zdravými obličkami, ktorí dostávajú dlhší čas vnútro-žilové roztoky s obsahom hliníka.

 
       Nikde v tomto dokumente však nebola zmienka o hliníku vo vakcínach.

       Aby sme si to zasadili do kontextu: Pretože telo priemerného dospelého obsahuje okolo 5 litrov krvi, jednorázová dávka 500 µg hliníka bude toxická, ak obličky nepracujú úplne dobre. Pritom, toxické to môže byť aj pre niektorých pacientov so zdravými obličkami. Keďže telo novorodenca obsahuje okolo 300 mililitrov krvi, vyše 30 µg hliníka v krvi môže byť toxických, ak obličky dieťaťa nepracujú dobre. Telo batoľaťa alebo predškoláka obsahuje okolo litra krvi, takže vyše 100 µg v jeho krvnom obehu môže byť toxických — a ako sme videli, bábätká môžu v jeden deň dostať aj viac než 1000 µg hliníka. Našťastie, toto množstvo nejde do krvi všetko naraz, ale sa postupne dostáva do krvného obehu za určitý čas zo svalu alebo pokožky, do ktorej bola vakcína vstreknutá.

       To je však hlavným bodom tohto článku. Nikto zatiaľ nemeral úroveň pohlcovania hliníka krvou, keď je vstreknutý do pokožky alebo svalu dieťaťa, ani úroveň vylučovania z tela močením. Všetky dokumenty FDA a AAP, ktoré som čítal, tvrdia, že hliník by mohol byť problém, ale že oni to zatiaľ neštudovali, takže by sme mali obmedziť množstvo hliníka v injekčných roztokoch. Znovu však nikto nehovorí o množstve hliníka vo vakcínach.

       Myslím si, že sa stalo toto: keďže sa hliník vyskytoval len v jednej vakcíne — DTP, staršej verzii súčasnej DTaP — nikto o ňom nijak zvlášť nepremýšľal. Potom v 80. rokoch 20. storočia prišla na trh vakcína PedVaxHib proti hemofilovým nákazám, ktorá tiež obsahovala hliník. Iné HiB vakcíny však hliník neobsahovali, a tak sa nad tým opäť nikto nezamýšľal. V 90. rokoch 20. storočia sa začala vo veľkom používať vakcína proti HepB, začiatkom 21. storočia vakcína proti pneumokokom a nedávno aj vakcína proti HepA. Podanie jednej vaktícny s obsahom hliníka znamená len malú dávku tohto kovu, avšak podanie štyroch takých vakcín zároveň je už iná pesnička. Zdá sa, že tento problém jednoducho unikol pozornosti všetkých. Alebo nie?

 

Obmedzené štúdie obmedzujú myslenie

       Pred niekoľkými rokmi niektoré podozrivé prípady otravy hliníkom vyústili do rôznych neurologických a degeneratívnych problémov. Cochrane Collaboration, skupina študujúca problémy zdravotnej starostlivosti po celom svete, sa chcela pozrieť na veľmi veľkú skupinu štúdií, či jestvuje skutočná korelácia medzi neurologickými problémami a hliníkom vo vakcínach. Preskúmali všetky hlásené vedľajšie účinky jednej vakcíny obsahujúcej hliník (DTP - už sa viac nepoužíva) a prezreli všetky dôkazy, že takéto vakcíny spôsobili viac nežiadúcich účinkov než ne-hliníkové vakcíny. Okrem väčšieho začervenania, opuchov a bolesti v mieste vpichu nenašli žiadny náznak, že by vakcíny s hliníkom spôsobovali nejaké ďalšie problémy, z čoho vyvodili, že žiadny ďalší výskum by sa na túto tému nemal robiť. To je veľmi trúfalé tvrdenie. Veľa výskumníkov robí závery zo svojho vlastného výskumu. Je nezvyčajné povedať, že nikto iný by nemal viac skúmať danú vec.

       To je obzvlášť prekvapujúce kvôli obmedzeniam štúdie Cochrane Collaboration. Skúmali účinky jednej jedinej bežnej vakcíny s obsahom hliníka namiesto účinkov podania štyroch vakcín naraz. Neskúmali samotný metabolizmus hliníka. Netestovali hladiny hliníka v krvi detí po očkovaní, ani neskúmali, či sa hliník z vakcín nehromadí v mozgu alebo kostiach. Skúmali len vonkajšie príznaky otravy hliníkom, nie vnútorné účinky. Ani nerobili vlastný výskum, ale len prehodnotili všetky dostupné štúdie vykonané inými výskumníkmi. Navzdory tomu všetkému štúdia Cochrane Collaboration v zásade zatvorila knihu vyšetrovania toxicity hliníka z vakcín, bez toho, že by ju najprv skutočne otvorila.

       Najbežnejším spôsobom štúdia tejto veci by bolo vstreknúť rôzne množstvá hliníka do detí a pozrieť sa, čo sa im stane vnútorne. Vieme z dokumentov FDA, že otrava hliníkom nastáva z iných typov injekčnej liečby; že sa hliník zhromažďuje v mozgu a kostiach v toxických množstvách; že sa to môže stať častejšie, než sa domnievame; a že otrava hliníkom sa ťažko zisťuje pátraním po vonkajších príznakoch. Otázkou zostáva: čo sa stane, keď sú takéto množstvá hliníka vstreknuté pri očkovaní? Výrobcovia vakcín by mohli byť zvedaví na tú istú vec. Našiel som zaujímavý výskum v príbalovom letáku k novej vakcíne proti HPV - Gardasilu. Pri výskume bezpečnosti Gardasilu, Merck & Co., Inc. - vynálezca a výrobca vakcíny, pridal krok navyše k svojej testovacej procedúre, vstreknúc hliník do oddelenej skupiny testovaných osôb, použitej ako kontrolná skupina. Potom porovnával nežiadúce účinky Gardasilu s placebom v podobe soľného roztoku (bez hliníka a bez Gardasilu), ako aj s placebom bez Gardasilu, ale s rovnakým množstvom hliníka, aké je obsiahnuté vo vakcíne. Zistili, že placebo s hliníkom bolo oveľa bolestivejšie než placebo bez hliníka, a približne rovnako bolestivé ako očkovacia látka. Hliníkové placebo spôsobovalo viac začervenaní, opuchov a svrbenia ako placebo bez hliníka, aj keď nie tak veľa ako samotná vakcína proti HPV.

       Nanešťastie, Merck skúmal len nežiadúce účinky hliníka na mieste vpichu. V príbalovom letáku ku Gardasilu neuvádza ani úlohu hliníka pri všetkých ostatných bežných nežiadúcich účinkoch, ako napr. pri horúčke alebo pri chrípke podobných príznakoch. Neštudoval ani vnútorný metabolizmus hliníka. Avšak jeho štúdia ukazuje, aký dráždivý môže byť hliník, keď sa vpichne do svalov. Bol to dobrý prvý krok. Ak môže byť hliník toxický, prečo ho neodstrániť z vakcín, podobne ako bol (sčasti) odstránený konzervant thimerosal, ktorý obsahuje neurotoxickú ortuť? Nie je to také jednoduché. Hliník je adjuvant, inými slovami: pomáha vakcíne zvýšiť účinnosť. Keď sa kov zmieša s vakcínou, imunitný systém ľahšie rozpozná vakcínu a ľahšie si vytvorí protilátky proti chorobe. Thimerosal bolo jednoduché vypustiť, lebo nemá nič do činenia s účinnosťou samotnej vakcíny. Ale farmaceutické firmy budú potrebovať dobré dôkazy, že hliník je škodlivý, kým zainvestujú do nových vakcín bez hliníka. Správa Cochrane Collaboration podotkla, že odstránenie hliníka z vakcín si potom vyžiada rozsiahle klinické skúšky prepracovaných vakcín.

       Čo presne urobí toxické množstvo hliníka s mozgom? Zatiaľčo nikto neštudoval zdravé bábätká, aby zistil koľko hliníka (ak vôbec nejaký) z vakcín sa hromadí v mozgu, vyššie zmienená štúdia vnútro-žilovej výživy predčasne narodených bábätiek odhalila, že hliník oslabil ich neurologický a mentálny vývoj. Ale to boli predčasne narodené bábätká, nie zdravé, narodené v termíne. Našiel som niekoľko štúdií na zvieratách, v ktorých bol použitý hliník alebo vakcíny obsahujúce hliník a ktoré preukázali neurologické poruchy. Nielenže sa hliník hromadil v mozgu a spôsobil poškodenia, ale niektoré poškodenia vypadali podobne ako tie, ktoré možno vidieť v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Avšak, je ťažké vyvodiť závery o účinkoch hliníka na ľudí zo štúdií na zvieratách. Potrebujeme viac štúdií na ľudských malých deťoch.

 

Volanie po lepšom výskume

       Jestvujú dobré dôkazy, že veľké množstvá hliníka sú pre ľudí škodlivé. Pretože nebol doposiaľ urobený žiadny zmysluplný výskum hliníka vo vakcínach, neexistujú dôkazy, že množstvo hliníka obsiahnuté vo vakcínach je škodlivé  pre malé či väčšie deti. Avšak nikto doposiaľ neskúmal množstvo hliníka v zdravých ľudských ďeťoch po očkovaní, aby sa uistil, že je bezpečné. Mali by sme sa teraz zastaviť a preskúmať túto otázku? Alebo máme pokračovať, naďalej dúfajúc, že je bezpečné používať hliník ako adjuvant vo vakcínach?

       Tvorcovia a obhajcovia očkovacích kalendárov si môžu prečítať tento článok, zhodnotiť môj uhol pohľadu a podnietiť výskumné štúdie, ktoré by preskúmali riziká hliníka. Budem dúfať, že títo výskumníci nepôjdu cestou preskúmania všetkých starých štúdií bezpečnosti vakcín, aby zistili nežiadúce účinky hliníka, keďže FDA, AAP a ďalší tvrdia, že otrava hliníkom nemôže byť zistená samotným vonkajším pozorovaním. Bolo by plytvaním časom a veľmi zlou službou zdraviu detí, keby sa niekoľko takýchto správ objavilo v lekárskej literatúre. Jediným spôsobom vysporiadania sa s otázkou bezpečnosti hliníka je vypracovať štúdie tisícok detí a merať hladiny hliníka po očkovaní.

       V takejto štúdii by sa výskumníci nemali zamerať len na hladinu hliníka v krvi. Mali by tiež zistiť, či sa hliník hromadí v tele, kde sa hromadí, akým spôsobom a ako rýchlo ho telo vylučuje. Keď raz uvidím takýto výskum a na moje uspokojenie zistím, že hliník je preukázateľne bezpečný, zaktualizujem www.thevaccinebook.com a taktiež zrevidujem budúce vydania tejto knihy. Ak takýto výskum zistí, že hliník môže byť nebezpečný, potom budem očakávať prijatie nového očkovacieho kalendára, v ktorom bude podávanie vakcín rozložené tak, aby sa minimalizovalo množstvo hliníka, ktoré dieťa prijme v jednom časovom okamihu. Budem tiež očakávať, že výrobcovia vakcín začnú hľadať spôsoby ako zredukovať alebo odstrániť hliník z vakcín bez zníženia ich účinnosti. Potrebujeme vedieť odpovede na mnohé otázky: Prečo jedna značka vakcíny proti HiB potrebuje v sebe hliník a druhá nie? Prečo jedna značka DTaP vakcíny obsahuje štvornásobné množstvo hliníka než iná značka?

 

Poučenie z minulosti

       Obávam sa, že hliník skončí ako druhý thimerosal. Som potešený, že od roku 2002 bol konzervant s obsahom ortuti odstránený z väčšiny vakcín. Avšak podľa článku v Los Angeles Times, Merck & Co. - výrobca niekoľkých vakcín - vedel už v roku 1991, že súčet množstva ortuti vo vakcínach podaných deťom do šiesteho mesiaca veku bol 87x vyšší než sa vtedy považovalo za bezpečné množstvo. Článok obsahuje aj kópiu internej správy, napísanej jedným z lekárov-výskumníkov Mercku a poslanej vedúcemu divízie vakcín Mercku, ktorej autor jasne hovorí o svojich obavách z prílišného zaťaženia ortuťou. Čo sa stalo s touto informáciou v roku 1991? To sa nikdy nedozvieme. Čo však vieme určite, výrobcovia vakcín vedeli, že bábätká sú predávkované ortuťou, ale ortuť z vakcín bola odstránená až 10 rokov po tom. Stalo sa tak preto, lebo len málo ľudí dávalo pozor na možné problémy s ortuťou. Keď sme to zistili, dúfali sme, že to nebolo škodlivé, urobili sme rozsiahly výskum v snahe dokázať, že nebolo, a pomaly sme odstránili ortuť z väčšiny vakcín.

       Problém s otravou ortuťou z vakcín je pre dnes očkované deti len čisto teoretickým, ak lekári a rodičia zvolia vakcíny proti chrípke bez obsahu ortuti, vedia, ktoré značky vakcín stále obsahujú sotva zistiteľné stopy ortuti, a sú si vedomí, že niektoré vakcíny proti tetanu a záškrtu/tetanu stále obsahujú ortuť (aj keď už nepatria do bežného očkovacieho kalendára). Aktuálny zoznam vakcín a množstva thimerosalu, ktoré obsahujú, nájdete na stránke http://www.vaccinesafety.edu/thi-table.htm.

       Čo nie je čistou teóriou, je otázka otravy hliníkom. Ako lekári môžeme zvoliť určité značky vakcín, ktoré obsahujú menej hliníka alebo neobsahujú žiadny hliník. Môžeme byť opatrní a podávať len jednu vakcínu s obsahom hliníka v jeden deň. A môžeme o tom hovoriť namiesto zametenia tejto veci pod koberec. Modlím sa, aby moje obavy ohľadom hliníka boli mylné, a aby objektívne štúdie vykonané výskumníkmi úplne nezávislými na výrobcoch vakcín a politických organizáciách ukázali, že je bezpečný. Ak nie, dúfam, že výrobcovia začnú redukovať a úplne odstraňovať hliník z ich vakcín čo najskôr. Viem, že to nebude jednoduchá úloha, ale naše deti sú toho hodné.

 

Výňatky z knihy "The Vaccine Book" (kniha o vakcínach), New York 2007, Little, Brown and Company