Čo možno neviete o očkovaní — 38. časť (Vitalita 12/2014)

10.01.2015 22:33

Ing. Marián Fillo

 

<<< 37. časť       Obsah seriálu článkov       39. časť >>>

 

       Pred vyše mesiacom nás oznamovacie prostriedky hlavného prúdu zaplavili článkami so strašidelnými nadpismi, napr. „Panika v Leviciach: Medzi ľuďmi sa šíri nebezpečná choroba!“,[1] ktoré budia dojem, ako keby sa v Leviciach šírila ebola či mor. Išlo však o nákazlivú žltačku typu A. Je to dobrý dôvod na paniku, alebo je to celé úplne inak?

 

Nákazlivá žltačka typu A

zažltnutie pokožky a očného beľma pri žltačkezažltnutie pokožky a očného beľma pri žltačke
Autor: CDC/Dr. Thomas F. Sellers/Emory University

       Ľudový názov žltačka sa vzťahuje k jednému z možných prejavov tejto choroby – k zažltnutiu pokožky a očného beľma z dôvodu príliš vysokého obsahu bilirubínu v krvi. Bilirubín vzniká pri rozpade starých a opotrebovaných červených krviniek v slezine. Odtiaľ sa posúva na ďalšie spracovanie do pečene. Z pečene veľká časť pokračuje do žlče a následne je vylúčená črevami. Malá časť sa vylučuje močom. Ak je však činnosť pečene narušená, dostáva sa do moču väčšie množstvo bilirubínu, čo spôsobí jeho tmavšiu farbu.[2] To sa aj pri žltačke (spôsobenej čímkoľvek) skutočne deje.

       Nejde tu však len o tento príznak či sadu príznakov, ale o ochorenie, vyvolané vírusom čeľade Picornaviridae.[3] Vedecky správne sa teda táto choroba volá „vírusový zápal pečene typu A“, cudzím slovom „vírusová hepatitída typu A“.

       K samotnej žltačke ako príznaku dôjde len u 10% nakazených detí, ale až u 90% nakazených dospelých. Prvými príznakmi bývajú horúčka, nechutenstvo, nevoľnosť, zvýšená únavnosť (človek sa rýchlejšie unaví), bolesti brucha a chrbta. Potom nastáva už zmienený tmavší moč a zažltnutie pokožky a očného beľma, ako aj neprirodzene šedá stolica.[4]

       Nákazlivá žltačka typu A na rozdiel od typu B nikdy netrvá dlhodobo (roky až doživotne), čiže to nie je chronická, ale zásadne krátkodobá (akútna) choroba. Šíri sa tzv. fekálno-orálnou cestou, tzn. skrz nápoje, jedlo či iné predmety, znečistené stolicou nakazenej osoby, keď sa tieto dostanú do úst inej, vnímavej osoby. Zriedkavejšie dochádza k nákaze aj pri pohlavnom styku, spravidla len pri homosexuálnom styku mužov. Vírus v potrave alebo nápojoch sa dá zničiť varením a keď ho máme na rukách, stačí poriadne si umyť ruky mydlom a čistou vodou.[5]

       Z toho vyplýva, že sa tento vírus najlepšie šíri v podmienkach s mizernou hygienou, tzn. hlavne v krajinách tretieho sveta a v rámci rozvinutých krajín v zanedbaných spoločenstvách, ktoré na čistotu veľmi nedbajú. Šírenie vírusu uľahčuje aj nekvalitná kanalizácia, z ktorej presakuje znečistená voda do spodných vôd, následne použitých na pitie či umývanie, ako aj zavrhnutia-hodné vypúšťa­nie ľudských splaškov len tak voľne do prírody či ich použitie na hnojenie polí bez predchádzajúceho spracovania, ktoré by zaručilo zničenie tohto vírusu i ostatných choroboplodných vírusov a baktérií. A to sa, žiaľ, nedeje len v krajinách tretieho sveta, ale aj v niektorých oblastiach Slovenska.

 

Komplikácie, následky, liečba

       Drvivá väčšina ochorení na nákazlivú žltačku typu A prebehne bez vážnejších komplikácií, u de­tí prakticky vždy. U dospelých výnimočne môže dôjsť k akútnemu zlyhaniu pečene. To sa deje takmer výlučne u ľudí nad 50 rokov. Niektorým pacientom so zlyhaním pečene pomôže len transplantácia pečene. Ak sa ľuďom, ktorým zlyhala pečeň, neposkytne dostatočne rýchlo potrebná lekárska pomoc a nemocničná starostlivosť (a niektorým aj následná transplantácia pečene), je vysoko pravdepodobné, že na zlyhanie pečenie zomrú.[6] K akútnemu zlyhaniu pečene oveľa pravdepodobnejšie dochádza u ľudí, ktorí trpia nejakým chronickým ochorením pečene[7] alebo ju majú zhumpľovanú nadmerným pitím alkoholu či užívaním pečeň poškodzujúcich medikamentov, ako napr. paracetamolu, ale i mnohých ďalších. Vždy si od všetkého najprv pozorne prečítajte príbalový leták, než sa to rozhodnete užívať.

       Na túto chorobu nejestvuje nijaká priama liečba a telo sa s ňou takmer vždy vysporiada samo. Môže však trvať až 6 mesiacov, kým sa z nej človek úplne zotaví. Počas zotavovania sa neradno príliš namáhať (školáci by mali byť ospravedlnení z telesnej výchovy) a oddýchnuť by si mala aj pečeň, tzn. nejesť žiadne pečeň zaťažujúce jedlá (hlavne nič vyprážané, ani žiadne škodlivé Éčka), žiadny alkohol a pokiaľ možno vylúčiť aj všetky lieky, čo dávajú pečeni zabrať. Je tiež rozumné nejesť bežné tri väčšie jedlá denne, ale radšej si dávať na viackrát menšie porcie.[8]

       Po prekonaní tohto ochorenia ostane človeku doživotná imunita a keďže riziko komplikácií je v dospelosti vyššie, je lepšie, keď si človek prejde žltačkou typu A v detstve. To však neznamená, že by sme za týmto účelom mali úmyselne zanedbávať hygienu, ale len toľko, že očkovať deti proti tejto chorobe je vyslovene kontraproduktívne.

 

Očkovanie proti nákazlivej žltačke typu A

       Vírus nákazlivej žltačky typu A bol prvýkrát izolovaný až v roku 1973. Prvá očkovacia látka nasledovala o 5 rokov neskôr. Všetky dnes dostupné očkovacie látky sú tzv. „neživé“, tzn. neobsahujú funkčný vírus, ale vírus zneškodnený formaldehydom.[9]

       Na Slovensku sú dostupné tri samostatné očkovacie látky: Avaxim od Sanofi Pasteur, Vaqta od MSD (Merck, Sharp & Dohme) a Havrix od GSK (GlaxoSmithKline). Okrem nich je u nás dostupná aj kombinovaná očkovacia látka proti nákazlivej žltačke typu A aj B: Twinrix (predávaný aj pod názvom Ambirix) od GSK. Všetky okrem Avaximu sú v dvoch verziách: pre deti i pre dospelých.

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

! ! ! ! ! ! !

Napísanie tohto článku zabralo tvorcovi www.slobodaVockovani.sk niekoľko hodín (a nadobudnutie v článku uplatnených poznatkov ďalších niekoľko desiatok až stoviek hodín), ktoré nevenoval obstarávaniu obživy pre seba a vlastnú rodinu pomocou nejakej komerčnej zárobkovej činnosti. Okrem dobrovoľných darov na jeho činnosť v oblasti všeľudovej osvety o očkovaní (ktorá pohlcuje všetok jeho pracovný čas) nemá žiadne ďalšie príjmy.

Na pokračovanie v jeho ďalšiej činnosti na tomto poli je potrebné, by tieto dobrovoľné dary naďalej pokrývali aspoň základné životné potreby jeho rodiny, ako sa to podarilo v ostatných troch mesiacoch (darcom srdečne ďakujeme).

Stránka www.slobodaVockovani.sk (a rovnako tak jej hlavný tvorca Ing. Marián FILLO) nemá nijakých bohatých sponzorov ani z korporátnej sféry, ani ju neplatí štát či samospráva, ani akékoľvek treťosektorové fondy.

Bez dobrovoľných peňažných darov od vás — čitateľov a podporovateľov — neprežije a ZANIKNE BEZ NÁHRADY.

Zvážte preto, prosím, Vašu prípadnú peňažnú podporu tejto stránke a jej hlavnému tvorcovi, ktorý sa okrem jej tvorby venuje bez nároku na honorár aj vystupovaniu v TV a rozhlase (hlavne Slobodný vysielač), písaniu článkov do novín a časopisov (hlavne Vitalita a Zem&vek), osobnému telefonickému/e-mailovému poradenstvu k zdravotnej i právnej stránke očkovania, zastupovaniu štátom obvinených občanov odmietajúcich povinné očkovanie na priestupkových konaniach, osobným stretnutiam s jednotlivými rodičmi, verejným prednáškam a besedám ai.

Bližšie údaje k možnostiam peňažnej podpory nájdete na pod-stránke:
O nás / Kontakty / Podporte nás.

Za akúkoľvek podporu (aj 50 centov mesačne je lepších ako nič) vopred srdečne ďakujeme.

! ! ! ! ! ! !

 

       Pri výrobe všetkých menovaných očkovacích látok sa používajú bunkové kultúry, pochádzajúce z umelo potratených bábätiek (MRC-5), takže vo všetkých týchto vakcínach (aj keď to výrobcovia nepriznávajú) sa nachádzajú zvyšky ľudských buniek – bielkoviny i úlomky (fragmenty) DNA. Z toho vyplýva riziko možných mutácií buniek očkovanej osoby zapracovaním fragmentu DNA z vakcíny do ich DNA, ako aj vzniku autoimunitných chorôb, ak si telo začne vyrábať protilátky proti svojim vlastným bielkovinám, podstrčeným vo vakcíne hneď vedľa inaktivovaného vírusu.

       Ako adjuvant (látku na vybudenie/posilnenie imunitnej odpovede) obsahujú tieto vakcíny hydroxid hlinitý alebo amorfný síran hydroxyfosforečnanu hlinitého (Twinrix navyše aj fosforečnan hlinitý), s celkovým množstvom hliníka 0,45 až 0,5 mg vo verzii pre dospelých a 0,225 až 0,25 mg vo verzii pre deti.[10] Hydroxid hlinitý sa pritom používa na výrobu pokusnej alergie u laboratórnych myšiek[11] (resp. iných pokusných zvierat). Obdobný účinok majú aj ostatné hliníkové adjuvanty, takže od vakcín s obsahom hliníka možno očakávať zvýšené riziko vzniku nových alergií. Hliníkové adjuvanty môžu tiež spôsobiť poškodenia nervov[12] a mozgu, zvlášť pri narušenej činnosti obličiek.[13]

       Výrobcovia uvádzajú v príbalových letákoch tieto nežiaduce účinky: alergické reakcie vrátane anafylaktoidných reakcií a ochorenia podobného sérovej chorobe, anafylaxia (život ohrozujúca alergická reakcia), angioneurotický edém (opuch podkožného tkaniva), anorexia (nechutenstvo), apatia (útlm, nevšímavosť, nezáujem, otupenosť), artralgia (bolesť kĺbov), artritída (zápal kĺbov), bolesť bedier, bolesť brucha, bolesť čeľuste, bolesť chrbta, bolesť hlavy, bolesť hrudníka, bolesť kostí, bolesť krku, bolesť lakťa, bolesť nohy, bolesť pleca, bolesť ucha, bolesť v boku, bolesť v mieste vpichu, bronchitída (zápal priedušiek), distenzia (roztiahnutie) brucha, ekchymóza (bodkovité krvácanie) v mieste vpichu, encefalitída (zápal mozgu), encefalopatia (poškodenie mozgu), erytém (zápal kože), fotofóbia (svetloplachosť), gastroenteritída (zápal žalúdka a tenkého čreva), Guillain-Barrého syndróm (postupne zväčšujúce sa ochrnutie), hematóm (modrina) v mieste vpichu, hnačka, horúčka, hypoestézia (znížená citlivosť až necitlivosť), hypotenzia (znížený krvný tlak), infekcia horných dýchacích ciest, insomnia (nespavosť), iritabilita (podráždenosť), kašeľ, krvná podliatina v mieste vpichu, lymfadenopatia (ochorenie miazgových uzlín), malátnosť, meningitída (zápal mozgových blán), migréna (prudká bolesť hlavy), muskuloskeletárna stuhnutosť (svalov a kostí), myalgia (bolesť svalov), myelitída (zápal miechy), nauzea (nevoľnosť), návaly tepla, neuritída (zápal nervov), neuropatia (poškodenie nervov), nočné potenie, ochorenie kože, ochorenie podobné chrípke, ochorenie prínosových dutín, opuch v mieste vpichu, opuch hltanu, pálenie v mieste vpichu, paralýza (ochrnutie), parestézia (kvalitatívna porucha citlivosti), paréza (čiastočné ochrnutie) tváre, plochý lišaj, plynatosť, pocit chladu, polyneuritída (zápal okrajových nervov), porucha menštruácie, pruritus (svrbenie), pruritus v mieste vpichu, rinitída (nádcha), roztrúsená skleróza (skleróza multiplex), šklbanie vo svaloch, slzenie, somnolencia (ospalosť), spazmus (kŕče), stuhnutosť, sucho v ústach, svalová slabosť, svalové kŕče, svrbenie oka, triaška, trombocytopénia (úbytok krvných doštičiek), trombocytopenická purpura (bodkovité podkožné krvácanie v dôsledku úbytku krvných doštičiek), únava, upchatie dýchacích ciest, upchatie nosa, urtikária (žihľavka), vaskulitída (zápal ciev), vertigo (závraty), vracanie, vred v ústach, vyrážka, začervenanie v mieste vpichu, zápal zrakového nervu, zatvrdnutie v mieste vpichu, znecitlivenie v mieste vpichu.

       A to sú len priznané nežiaduce účinky, pričom tých nepriznaných býva ešte omnoho viac. Americký systém na hlásenie nežiaducich udalostí po očkovaní (Vaccine Adverse Event Reporting System = VAERS) eviduje 60 úmrtí v súvislosti s očkovaním proti nákazlivej žltačke typu A. Stojí (neisté) predídenie tejto – v drvivej väčšine prípadov úplne bezproblémovej – chorobe za takéto riziko? Stojí toto riziko za ušetrených pár týždňov až mesiacov? Rozhodnutie je samozrejme na vás.

       Trvanlivosť ochranného účinku očkovania (ak sa vôbec nejaký dostaví) by podľa výrobcov po prvej dávke mala byť najmenej rok a po druhej dávke najmenej 10 rokov. Každopádne, imunita vytvorená očkovaním je podstatne slabšia než imunita, ktorá vznikne prekonaním ochorenia. K tomu treba pripočítať aj nemilú skutočnosť, že očkovanie nevytvára protilátky na slizniciach (imunoglobulíny typu A = IgA), pričom iba tie sa prenášajú z mamičky na bábätko dojčením. Takže dojčiaca matka môže svoje dieťa v jeho najzraniteľnejšom období pred touto chorobou chrániť, kým je dojčené, iba ak chorobu prekonala, nie však v prípade, že je len očkovaná a chorobou si neprešla.

 

Dôvod na paniku v Leviciach?

       Bombastické titulky o panike v Leviciach z nebezpečnej choroby si novinári naozaj mohli odpustiť. Nákazlivá žltačka typu A nepatrí medzi ochorenia, ktoré tu boli, zmizli a znovu sa objavili. Bola tu, pokiaľ epidemiologické údaje siahajú, a to nepretržite. Takmer niet týždňa, kedy by nebol zaznamenaný nejaký nový prípad. Mení sa len oblasť Slovenska, ktorá má aktuálne najvyšší výskyt.

       Pritom tohtoročný výskyt je hlboko pod výskytom z roku 2010. Nespomínam si však, že by sa v roku 2010 robil okolo tejto – pre všetkých okrem pár nešťastníkov s poškodenou pečeňou – mimoriadne banálnej choroby taký humbuk, ako sa robí teraz. Potrebujú si snáď naši epidemiológovia skrz nesmierne prestrelené články v novinách dokázať, akí sú dôležití? Alebo za tým skôr treba hľadať snahu niektorého z výrobcov vakcín o zvýšenie predaja?

       Tak či onak, ani v Leviciach, ani na Východnom Slovensku niet najmenšieho dôvodu na paniku. Treba si len poriadne umývať ruky mydlom pred každým jedlom (resp. siahnutím na ústa). A keby predsa človek ochorel, treba zvoľniť tempo na tých pár týždňov až mesiacov. Žiadna tragédia.

 

Zdroje

[1]  http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000649/1432181/Panika-v-Leviciach--Medzi-ludmi-sa-siri-nebezpecna-choroba-

[2]  http://en.wikipedia.org/wiki/Bilirubin

[3]  http://en.wikipedia.org/wiki/Hepatitis_A#Structure

[4]  Beran J, Havlík J, Pospíšilová K, Beneš Č: „Lexikon očkování“, Maxdorf, Praha, 2008, str. 257 a 259

[5]  http://www.cdc.gov/hepatitis/a/afaq.htm

[6]  http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs328/en/

[7]  http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/hepatitis-a/basics/complications/con-20022163

[8]  http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article/000278.htm

[9]  Peetermans J: „Production, quality control and characterization of an inactivated hepatitis A vaccine“, Vaccine, 1992, 10(Suppl 1):S99–101

[10]  http://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=100936
http://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=179597
http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000112/WC500044064.pdf
http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000129/WC500044248.pdf
http://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=141252
http://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=141117

[11]  Ohkawara Y, Lei XF, Stämpfli MR, Marshall JS, Xing Z, Jordana M: „Cytokine and eosinophil responses in the lung, peripheral blood, and bone marrow compartments in a murine model of allergen-induced airways inflammation“, Am J Respir Cell Mol Biol, 1997, 16(5):510–520

[12]  Shaw CA, Petrik MS: „Aluminum hydroxide injections lead to motor deficits and motor neuron degeneration“, J Inorg Biochem, 2009, 103(11):1555–1562

[13]  Malaki M: „Acute encephalopathy following the use of aluminum hydroxide in a boy affected with chronic kidney disease“, J Pediatr Neurosci, 2013, 8(1):81–82

 

 

<<< 37. časť       Obsah seriálu článkov       39. časť >>>