Ako dopadla beseda v Prešove?

29.04.2010 13:42

       Včera (t.j. v stredu 28.IV.2010) večer prebehla v Prešove v rodinnom oddychovom centre Emerka beseda "Očkovanie - za a proti". Na dojmy z besedy sme sa opýtali účastníkov:

 

Ing. Marián FILLO (hosť besedy):
       Veľmi ma teší, že pozvanie prijala okrem mňa i MUDr. Miluša DŽUPINOVÁ, detská lekárka z Prešova, ktorá je presvedčená, že očkovanie je najdôležitejším a najzásadnejším objavom lekárskej vedy minulého storočia, a že povinné očkovanie by malo byť zachované, keďže pozitíva, ktoré očkovanie prinieslo, (podľa pani doktorky) vysoko prevyšujú jeho riziká. Po pár márnych pokusoch o dotiahnutie aj niekoho "z druhej strany" na besedu, je prvou, ktorá pozvanie prijala. Počet prípadov ťažkých negatívnych následkov po očkovaní považuje za tak malý, že je takmer zanedbateľný.
       S pani doktorkou som sa pustil do rozhovoru ešte pred začiatkom samotnej besedy, a som rád, že na rozdiel od iných slovenských odborníkov, ktorých neraz vidno v televízii alebo počuť v rozhlase, uznáva, že (ako ostatne každé alopatické liečivo) očkovanie má svoje (možné) nežiadúce účinky, i že celá veľká "bublina" okolo prasacej chrípky bola vyslovene nezvládnutá. Úprimne povedané, nečakal som, že naše postoje budú (v určitých otázkach) tak blízke.

       Na druhú stranu, nedá mi nepovedať, že nejeden argument "proti-strany" nielenže nebol presvedčivý, ale dokonca ani pravdivý, prípadne jeho pravdivosť doteraz nebola vedecky dokázaná. Nechcel som však skákať pani doktorke (jednak staršej a jednak dáme) do reči, a tak som si robil poznámky, čo všetko z jej slov treba "uviesť na pravú mieru". Toto som však nie vždy stihol urobiť, keďže účastníci besedy boli neraz tak plní otázok, že po sekunde odmlky pani doktorky, sa ozvali aj traja naraz (spolu so mnou :-).

       U pani doktorky ma tiež zaráža zjavné nepochopenie situácie, v ktorej sme ako rodičia detí, ktoré majú byť povinne očkované. To, že v štatistike figurujú nejaké "takmer zanedbateľné" počty ťažkých (neraz doživotných, a výnimočne i smrteľných) negatívnych zdravotných následkov očkovania, mňa - sťaby rodiča, ktorého dieťa môže byť očkovaním nadosmrti zmrzačené - rozhodne neupokojuje, práve naopak!

       Vysvetlenie, že dojčatá môžeme veselo bez akejkoľvek diagnostiky imunodeficiencie (porúch imunity) očkovať proti tuberkulóze BCG vakcínou, lebo vraj potrebnú úroveň protilátok najmenej do troch mesiacov dostávajú od matky, ma naozaj neuspokojilo. Takéto vysvetlenie považujem len za zbožné prianie proponentov očkovania. V praxi, žiaľ, mnoho dojčiat BCG vakcínu nezvládne, a u niektorých to, žiaľ, končí ich smrťou ešte skôr, než sa stihnú naučiť chodiť. Iné zázrakom uniknú smrti z lopaty krajne nepravdepodobným (a predsa možným) prekonaním rakoviny spôsobenej práve BCG vakcínou, viď napr. http://simonka.webnode.sk.

       Takýchto záležitostí, na ktoré som chcel reagovať, ale nebolo kedy (keďže za dôležitejšie som považoval nechať priestor účastníkom besedy), by sa našlo viac. Diskusia však naberala rýchly spád a bola vskutku živá. Dokonca som mal pocit, že čím bližšie k záveru, tým bola živšia a búrlivejšia. To sa potvrdilo aj tým, že väčšina účastníkov si aj po oficiálnom skončení besedy ešte po skupinkách živo vymieňala svoje názory a skúsenosti.

       Každopádne ďakujem MUDr. Miluši DŽUPINOVEJ, že (ako zatiaľ prvá na Slovensku spomedzi obhajcov povinného očkovania) aj napriek vysokému pracovnému vyťaženiu na besedu prišla a podelila sa so mnou i s účastníkmi besedy o svoj pohľad na vec i o odborné informácie a svoje pracovné skúsenosti.
       Taktiež ďakujem usporiadateľkám - Martine VINJAROVEJ a Márii PALENČÁKOVEJ z rodinného oddychového centra Emerka - za pozvanie a možnosť stretnúť sa s viacerými ľuďmi, čo sa o túto problematiku zaujímajú.

 

Lenka M. (účastníčka besedy):
       Bola som na besede "Očkovanie za a proti" v Prešove, kde sa mi (po komunikácii a vypočutí si životných skúseností ľudí, ktorých deti trpia doživotnými následkami po očkovaní, ale aj po vypočutí si lekárky k tejto téme) utvrdili moje názory že očkovanie je životu nebezpečné riziko pre každého jedného z nás. Žiaľ, ani lekárka nedokázala zmeniť moje presvedčenie, že očkovanie je škodlivé a najbezpečnejšia vakcína je žiadna vakcína.

„Existujú dve skupiny detí:
 tie zdravé, ktoré očkovanie nepotrebujú,
a tie choré, ktorým by očkovanie len ublížilo.“
Anita Petek-Dimmer

 

Eva JUHÁROVÁ (účastníčka besedy):

       Cestovala som do pre mňa 70 km vzdialeného Prešova, aby som sa zúčastnila besedy, na ktorú prvý krát od spustenia petície prijala pozvanie aj lekárka. Jej vstup do diskusie mi ozrejmil dôvody pre zaraďovanie stále nových vakcín proti bakteriálnym ochoreniam: Výskum nových antibiotík je v stave, že najbližších niekoľko desiatok rokov sa nepredpokladá nič nové a podstatné a na existujúce antibiotiká sa vytvára rezistencia mikroorganizmov (viď. očkovanie proti pneumokokom). Medicínsky výskum teda nejde cestou hľadania liečby prepuknutého ochorenia, ale cestou „prevencie očkovaním“. To by bolo výborné, keby. Keby na prvom mieste takéhoto výskumu bola úplná bezpečnosť vakcín a „nulová tolerancia“ akýchkoľvek vedľajších účinkov. Ako matka detí postihnutých údajne zriedkavo sa vyskytujúcimi účinkami vakcinácie, ktoré moje potenciálne zdravé deti ponesú pravdepodobne celý život, nemôžem prijať žiadne iné kritérium bezpečnosti očkovania. Ak má byť skutočne hodné mena „prevencia“.
 

Ing. Robert HACSI (účastník besedy):

       Po vypočutí si názorov a postojov jednej aj druhej strany, by som besedu zhodnotil ako teória verzus prax. Kde prax predstavovali prítomní rodičia, ktorí mali osobné negatívne skúsenosti s očkovaním, či už trvalé následky ich dieťaťa, alebo "len" komplikácie po očkovaní. Pani doktorka obhajovala oficiálne štatistiky, v ktorých je uvádzaný len malý, zanedbateľný počet nežiadúcich účinkov vyvolaných zložením vakcíny, ale akoby si zatvárala oči a nechcela vidieť a počuť tie skupiny ľudí, ktorí jej rozprávali o komplikáciách, ktoré nastali po zaočkovaní ich detí. Možno sa domnievala, že rodičia, ktorí na besedu prišli a boli svedkami nežiadúcich účinkov, stále patria vzhľadom na počet obyvateľov Slovenska do tej zanedbateľnej skupiny v štatistikách. Akoby nepripustila, že štatistiky môžu byť skreslené kvôli nesprávnym alebo neúplným vstupným hodnotám. Za takéto vstupné hodnoty možno považovať počet hlásení komplikácií rodičmi.
       Podľa mňa ide o obrovské skreslenie štatistík z dôvodu nedostatočných informácií hlavne na strane rodičov o možných rizikách očkovania(dokonca uvádzaných priamo v príbalovom letáku), ktoré následne spôsobí, že si rodičia prípadné poškodenia zdravia alebo zmeny správania dieťaťa nebudú vôbec dávať do súvislosti s očkovaním. Pokiaľ rodičia nemajú tieto informácie, tak ich ani nenapadne hlásiť takéto prípady u lekára, resp. sa nahlásia už len symptómy práve prepuknutej choroby ich dieťaťa a lekár následne stanoví diagnózu novej choroby, čo spôsobí, že oficiálna štatistika bude nepresná.
       Táto štatistika mi pripadá podobne, ako oficiálne štatistiky počtu nezamestnaných a výšky priemernej mesačnej mzdy pracovníkov na Slovensku.
       Tématikou zdravovedy a prevencie sa zaoberám vo voľnom čase približne 3 roky a aj po besede zastávam rovnaký názor: že sú efektívnejšie prírodné (nesyntetické) liečivá bez vedľajších účinkov, pomocou ktorých dokážeme predísť ochoreniam alebo vyliečiť ochorenia, proti ktorým súčasná medicína očkuje. Čo je na tom zaujímavé, je, že tieto informácie sú takisto publikované vedcami - vysoko kvalifikovanými odborníkmi, ktorí prišli na iné závery a výsledky výskumov.