Aká bola beseda v Prievidzi?

20.05.2010 10:18

       Beseda, ktorá sa konala v utorok 18.V.2010 v Prievidzi, bola v prvom rade živá. Na rozdiel od minulých besied som si na túto besedu (po predchádzajúcej skúsenosti z Trenčína) pripravil dlhší súvislý úvod, v ktorom som v spolupráci s poslucháčmi rozobral, čo je to sloboda, čo je to očkovanie a prečo chceme slobodu v očkovaní.

       Pokúšal som sa predísť vzájomnému skákaniu si do reči medzi poslucháčmi tým, že som ich požiadal, aby si svoje otázky zapisovali, vďaka čomu by som ich mohol zodpovedať dodatočne e-mailom, ak by na ich zodpovedanie nevyšiel čas priamo na besede. Tým som chcel dosiahnuť, aby všetci účastníci boli nakoniec spokojní a všetky otázky zodpovedané. Žiaľ, napriek mojej veľkej snahe, toto sa mi nepodarilo. Niektorým účastníkom besedy sa to však naopak páčilo, lebo boli radi, že beseda je taká živá, že to vyslovene "iskrí" a že by bolo oveľa horšie, keby nastalo (trápne) ticho.

       Po mojom úvode do problematiky sa totiž rozpútala hotová slovná "prestrelka", čo ma trochu mrzí, lebo kvôli tomu sa mi (podobne ako v Trenčíne) nepodarilo zodpovedať ani zďaleka všetky položené otázky, hoci drvivú väčšinu z nich by som zodpovedať vedel. Rodičia pevne rozhodnutí nedať svoje deti očkovať sú na našich besedách už stálicou. Novinkou bola účasť hneď niekoľkých rodičov, ktorí v čase besedy (neviem ako po besede) neboli vôbec rozhodnutí, či majú alebo nemajú dať svoje deti zaočkovať. Padla a nebola zodpovedaná otázka: komu máme veriť, keď z jednej strany sa očkovanie "do Neba vychvaľuje", z druhej strany zase "do pekla zatracuje"? Nuž, ja by som povedal, že netreba veriť nijakej autorite len z toho dôvodu, že to je autorita. Treba sa v tejto oblasti vzdelávať, nadobúdať vedomosti, treba si overiteľné fakty overovať a treba hlavne používať zdravý sedliacky rozum. Treba si tiež vypočuť obe strany, veď každá minca má dve strany. Treba si vypočuť ako rodičov dieťaťa, ktoré bolo očkovaním ťažko poškodené, tak aj rodičov dieťaťa, ktoré bolo ťažko poškodené chorobou, proti ktorej je možné (či už povinne alebo dobrovoľne) sa dať zaočkovať - ak, pravda, takých rodičov nájdete. Tých prvých je neúrekom a ak nikoho nepoznáte, kontakty na nich Vám (po predchádzajúcej dohode s nimi) rád poskytnem.

       Pozvanie od usporiadateľa besedy prijala aj MUDr. Klára MINČÍKOVÁ, vedúca odboru epidemiológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) Prievidza so sídlom v Bojniciach. Pani doktorka samozrejme obhajovala povinné očkovanie, zo svojej pozície ostatne ani nemohla inak - jedine že by sa práve nerozhodla rozlúčiť s kariérou na RÚVZ. Musím však vyzdvihnúť, že v porovnaní s niektorými inými pro-očkovacími agitátormi (námatkovo napr. prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., MUDr. Mária Avdičová či MUDr. Peter Lipták) sa správala mimoriadne slušne a pomerne tolerantne, vypočula si moju úvodnú mini-prednášku bez toho, že by mi skákala do reči a pod. Niektoré moje argumenty proti povinnosti očkovania aj uznala - tak to aspoň navonok vyzeralo. Aj keď v mnohých názoroch s ňou nesúhlasím, bol som formálnou stránkou jej prejavu milo prekvapený. Každopádne, som veľmi rád, že sa besedy zúčastnila, čím prispela k jej vyváženosti, a bolo to aj pre mňa svojím spôsobom poctou. Je to totiž prvý krát, čo na našu besedu o (ne)očkovaní prišiel niekto z (R)ÚVZ. Jej prítomnosť a vklad do diskusie ocenili aj niektorí z prítomných rodičov.

       Ďalším pozoruhodným javom na prievidzskej besede bola účasť dlhoročnej detskej lekárky (tiež s titulom MUDr.), ktorá však vôbec nezdieľala silne pro-očkovacie postoje MUDr. Kláry MINČÍKOVEJ, a ktorej meno na tomto mieste z dobrých dôvodov neuvádzam. Táto pani doktorka mi ponúkla dlhodobú spoluprácu, za čo som jej veľmi vďačný a verím, že desiatky rokov jej skúseností so zdravotnou starostlivosťou o deti v našom snažení za slobodnú voľbu v očkovaní výborne zúročíme.

       Na záver by som rád poďakoval pani Ing. Janke HUBOVEJ zo Spoločnosti Pre Učiace sa Slovensko (SPUS, http://spus.sk) za pozvanie a všetkým účastníkom za ich účasť. Týmto ich chcem tiež vyzvať, aby svoje otázky, ktoré som nestihol zodpovedať, napísali na sloboda.v.ockovani@gmail.com. Rovnako tak uvítam každú spätnú väzbu. Rád by som totiž k tomuto článku pripojil čo najviac dojmov, námietok, pripomienok, návrhov na vylepšenie a pod. z radov účastníkov tejto besedy. Prípadne môžete rozdeliť Váš e-mail na dve časti - publikovateľnú a súkromnú. Za každý taký e-mail vopred srdečne ďakujem.

 

Ing. Marián FILLO