Ad: PrečoOčkovanie.sk - 5. časť

24.12.2010 21:40

Ing. Marián Fillo

 

<<<< 1. časť <<<<       <<< 2. časť <<<       << 3. časť <<       < 4. časť <

 

       Dr. Blaškovič na svojej stránke PrečoOčkovanie.sk zverejnil 3.XII.2010 odpoveď na môj komentár k jeho odpovedi na môj komentár jeho stránky. Na väčšinu mojich argumentov nereagoval vôbec, takže sa domnievam, že kto mlčí, ten svedčí. K tým pár veciam, na ktoré reagoval, nájdete moje vyjadrenie nižšie:

 

"Výskyt obrny prudko stúpal a klesal už aj pred rokom 1952. Ale o tom nižšie. Už v roku 1954 bolo v USA pokusne zaočkovaných okolo 300.000 detí. Vakcína bola produkovaná vo veľkých kvantách. V roku 1955 bola vakcína schválená, čo bol len administratívny krok k tomu, aby mohla byť vakcína distribuovaná a použitá masovo. V roku 1956 bolo proti obrne zaočkovaných už okolo 43 miliónov ľudí1, prevažne detí. Američania teda v rokoch 1955-57 proti obrne masovo očkovali. Čo sa týka píku v roku 1952 a následnom poklese, ktorý podľa niektorých teórií naznačuje ústup obrny z dôvodu lepšej životnej úrovne, nie je to tak. Treba si všimnúť, čo sa dialo pred rokom 1950. V roku 1946 25 tisíc, v 1947 bol pokles dokonca len na 10 tisíc ochorení,v roku 1948 ale vzostup na 27 tisíc ochorení. Jeden z píkov bol aj v roku 1949, reportovaných 40.000 ochorení. V roku 1950 výskyt klesol na 33.000 a v roku 1951 približne 28 tisíc. V roku 1952 bol ďalší pík okolo 58 tisíc a potom znova pokles. Teda výskyt obrny prudko klesal a narastal už aj predtým. Aj v rokoch 1948 a 1951 sa zdalo, že obrna ustupuje, ale v rokoch 1949 a 1952 bol podstatný nárast. Nárast a pokles výskytu ochorení je normálny jav. Neplatí len pre obrnu. Výskyt ochorenia bol prirodzene kolísavý. Stabilný pokles incidencie obrny po nástupe vakcín pripísať zvýšenej životnej úrovni je nezmysel. Významný a hlavne stabilný pokles bol spôsobený nástupom očkovania. Príčinou nebol zvýšený životný štandard. V USA v čase, keď tam zúrila obrna, rozhodne nemali problém z hygienou, alebo pitnou vodou."

       Výskyt detskej obrny skutočne prichádzal vo vlnách, avšak vlna, ktorej vrcholom bol rok 1952, bola jednoznačne najväčšia. Z tohto vrcholného čísla ubudli dve tretiny, kým vôbec bola schválená vakcína proti detskej obrne. Ešte viac ubudlo kým bola zaočkovaná podstatná časť obyvateľstva.

       To, že v roku 1954 bolo v USA pokusne zaočkovaných 300.000 detí, nehrá nijakú významnú úlohu, keďže v roku 1950 mali USA 150.697.361 obyvateľov, v roku 1954 zrejme ešte viac, takže 300.000 z toho predstavuje len nepatrných približne 0,2%. To na celkovú epidemiologickú situáciu ani pri najlepšej vôli nemohlo mať nijaký výraznejší dopad.

       Dr. Blaškovič má pravdu v tom, že keby bol pokles výskytu detskej obrny spôsobený sústavným rastom životnej úrovne, hygieny atď. mal by naďalej kolísavý priebeh s postupne sa znižujúcimi lokálnymi maximami (slovami Dr. Blaškoviča: "píkmi"). Otázkou ale je, či to naozaj tak nebolo? Vtip totiž spočíva v tom, že po zaočkovaní čoraz väčšieho percenta obyvateľstva (pričom väčšina očkujúcich lekárov zrejme úprimne verila, že zaočkovaný jedinec nemôže na detskú obrnu ochorieť, o čom však už dnes vieme svoje) ubúdalo diagnóz "detská obrna" nie preto, že by sa výskyt detskej obrny naozaj dramaticky znižoval, ale preto, lebo bola detská obrna diagnostikovaná ako niečo iné, napr. vírusová alebo aseptická meningitída. Podobne v Anglicku predtým odmietali diagnostikovať u očkovaných proti pravým kiahňam pravé kiahne, tak ich nazvali ovčími kiahňami alebo nejak inak. Tento jav skresľujúci štatistiky je spôsobený dogmatickým prístupom zakladajúcim sa na dogme, že zaočkovaný nemôže ochorieť na chorobu, proti ktorej bol zaočkovaný. Dnes už každý seriózny virológ či epidemiológ, keď ho argumentačne "pritlačíte k múru", musí priznať, že také niečo nie je pravda. Aj tak však podstatná časť lekárov pri stanovovaní diagnózy ešte aj dnes považuje za podstatný údaj očkovanie proti chorobe, na ktorú majú podozrenie. Bližšie k tomu napr. tu: http://www.whale.to/vaccine/polio1.html

       Skrátka: keď dramaticky ubudne diagnóz jednej choroby a súbežne s tým dramaticky pribudne diagnóz inej choroby, ktorá má s tou prvou podobné príznaky, nemusí to byť náhoda. Vysvetlenie neoscilujúceho poklesu výskytu detskej obrny v USA po roku 1955 teda môže byť aj oveľa prozaickejšie než "hrdinské očkovanie", ktoré sa raz a navždy vysporiadalo s hrôzostrašnou chorobou, a to zmeny v diagnostike detskej obrny jednak pred a po zavedení očkovania proti nej a jednak dvojitý meter - na očkovaných inak než na neočkovaných.

       Navyše, nie je USA ako USA. Niečo iné je Beverly Hills a niečo iné černošské ghetto či indiánska rezervácia. V tom prvom s hygienou a pitnou vodou asi problém nebol, ale v tom druhom a treťom to bolo (a miestami doteraz je) o poznanie horšie. Nie je teda pravdou, že by nikde v USA nemali v 50. rokoch (za čias tvrdej rasovej segregácie, v podstate apartheidu) problémy s hygienou či pitnou vodou.

 

"Čítal som publikácie od Wakefielda, ale nepotvrdzujú, že by očkovanie spôsobovalo autizmus. Wakefield v roku 1998 publikoval, že u jedenástich detí pozoroval „nešpecifickú chronickú enterokolitídu“. Patológovia a histológovia preskúmali obrázky biopsií. Konštatovali, že osem detí má normálny nález a len tri vykazovali bežnú aktívnu a nie chronickú nešpecifickú enterokolitídu. Boli označené za podvod. Wakefield tvrdil, že vo všetkých jedenástich prípadoch ide o chronickú enterokolitídu a v štyroch z týchto jedenástich o akútnu a chronickú. Histologické nálezy potom spojil s tým, že rodičia nahlasovali nástup autizmu po MMR vakcíne. Na histologických nálezoch a hláseniach od rodičov postavil teóriu, že autizmus spôsobuje MMR vakcína. Túto teóriu opublikoval. Je cez 20 publikácií, ktoré vyvracajú tvrdenia Dr. Wakefielda. Neskôr v ďalšej publikácii z roku 2000 navyše tvrdil, že sa mu u autistov podarilo v periférnych mononukleárnych bunkách detegovať vírus osýpok. V iných laboratóriách vo vzorkách autistov vírus osýpok nepotvrdili ani najcitlivejšími metódami. Rozpory boli tak nápadné, že nebolo možné si ich nevšimnúť. Výsledky a teória o „autistickej chronickej enterokolitíde“ boli označené za podvod, pretože prezentované histologické výsledky v skutočnosti o ničom zvláštnom nesvedčili. Výsledky experimentov boli dokázateľne účelovo a nesprávne interpretované. Nehovoriac o sponzorstve Dr. Wakefielda právnikmi pripravujúcimi spor s výrobcom MMR vakcíny. 10 z trinástich autorov publikácie z roku 1998 sa autorstva vzdalo po šiestich rokoch od vyjdenia publikácie. Najvyšší súd USA dospel k verdiktu, že neexistuje žiadna spojitosť medzi autizmom a vakcínou MMR. Dr. Wakefield nielenže nevniesol žiadne svetlo do tejto problematiky, ale bol navyše usvedčený z lží."

       To je zaujímavé, že keď som tie Wakefieldove práce čítal ja, boli pre mňa jasným dôkazom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus u určitej časti (možno 1% alebo 0,5%) zaočkovaných - prevažne chlapcov. Odhliadnuc od toho, poznám osobne rodičov, ktorí úporne pátrali po príčine autizmu u svojho dieťaťa spolu s lekármi-špecialistami, a vylúčili všetky mysliteľné príčiny, až im nakoniec ostala len MMR vakcína.

       Samozrejme, vo svojej štúdii z roku 1998 Wakefield nedokázal súvislosť MMR vakcíny s očkovaním. V nej len vyjadril podozrenie, dal podnet na preskúmanie vplyvu MMR vakcíny na vznik autizmu. Až neskoršie Wakefieldove práce sú dôkazmi súvisu MMR vakcíny s autizmom. Treba si však uvedomiť, že zďaleka nie všetci autisti sa stali autistami v súvislosti s MMR vakcínou. To je ostatne logické, pretože prvý krát sa diagnóza autizmus vyskytla dávno pred uvedením MMR vakcíny.

       Z toho vyplýva podstatná vec: to, že nejaká štúdia (alebo aj štyri štúdie) nenašla u vybratých autistov osýpkový vírus, NIJAK NEDOKAZUJE NESÚVIS autizmu s MMR vakcínou. Mohli to byť autisti, u ktorých bol autizmus podnietený inými príčinami.

       Počet štúdií, ktoré údajne vyvracajú zistenia Dr. Wakefielda, taktiež nie je argumentom - obzvlášť, keď ich sponzormi a/alebo účastníkmi sú štátne úrady propagujúce očkovanie, alebo výrobcovia vakcín. Napr. štúdiu Madsen 2002 sponzorovalo americké CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva) a zúčastnil sa jej aj zamestnanec výrobcu vakcín Statens Serum Institut (SSI), ktorý vyrába napr. aj u nás doposiaľ používanú BCG vakcínu proti tuberkulóze. Je vopred jasné, ako taká štúdia dopadne, nehovoriac o jej úplne vadnom návrhu (štúdia nesledovala úplne neočkované deti, resp. nerozlišovala medzi úplne neočkovanými a tými, ktoré boli štandardne očkované, len MMR vakcínou očkované neboli; boli tiež ignorované iné faktory vedúce k autizmu, ako napr. konzumácia rýb a iných morských živočíchov, ktoré v svojich telách nahromadia množstvo ortuti; nebola zaručená ani jednotná diagnostika autizmu, ktorá je kľúčovým predpokladom správnosti výsledkov štúdie).

       Ja by som tiež mohol uviesť napr. 28 štúdií potvrdzujúcich zistenia Dr. Wakefielda, lenže to by nebol argument, ale len demagógia. Pravdivosť sa nemeria počtom stúpencov, či počtom ľudí, ktorí majú rovnaký názor. V nacistickom Nemecku v istom čase údajne až vyše 95% ľudí podporovalo Führera a verilo mu, ale to nijak nedokazuje, že by mali pravdu.

       Neprestáva ma zarážať, že človek s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa stavia svoje názory na nikdy nedokázaných tvrdeniach bulvárneho novinára. Totiž Dr. Wakefield bol zapojený ako znalec do pripravovaného súdneho procesu až po tom, ako bola štúdia z roku 1998 odoslaná časopisu The Lancet na zverejnenie. Takže to nemohlo mať vplyv na túto štúdiu. Nakoniec sa však žiadny súdny spor s výrobcom MMR vakcíny (GlaxoSmithKline) neuskutočnil, keďže tento bol britskou vládou pri zavádzaní tejto vakcíny oslobodený od zodpovednosti za spôsobené škody. Takže z výrobcu neboli a ani nemohli byť vytrieskané nijaké peniaze, ktorými by bolo možné sponzorovať Dr. Wakefielda.

       Ďalej: 10 z 13 autorov štúdie z roku 1998 sa nevzdalo a ani nemohlo vzdať autorstva, to je logický nezmysel. Nemôže sa otec vzdať otcovstva, ale len otcovských práv, rovnako tak sa nemôže vzdať autor autorstva, ale len autorských práv. Spomínaných 10 spoluautorov v skutočnosti len odvolalo tvrdenie, že je možné, že autizmus je spôsobený MMR vakcínou, a že túto možnosť treba preskúmať. Dr. Wakefield však aj toto komentuje ako logickú hlúposť, pretože vylúčiť možnosť bez exaktných dôkazov, že by bola nepravdivá, nedáva zmysel - ledaže by chcel niekto niečo úmyselne zatajiť.

       Sudcovia najvyššieho súdu v USA taktiež nemajú patent na pravdu a teda ich rozhodnutie nie je žiadnym argumentom v prospech či neprospech pravdivosti nejakého tvrdenia. Obzvlášť, keď to nie sú odborníci na danú problematiku. Okrem toho už neraz v histórii tento súd rozhodol očividne nesprávne, takže používať jeho rozhodnutia ako argument je čistou demagógiou. Treba pritom uvážiť tiež to, že za obhajobou MMR vakcíny stojí obrovský kapitál, za obžalobou síce niekoľko tisíc, ale prevažne chudobných, prinajlepšom stredno-triednych rodičov. O korupcii v súdnictve (resp. o tom, že "spravodlivosť" je prevažne na strane toho, kto si dokáže zaplatiť lepšieho (drahšieho) právnika) sa snáď nemusím rozpisovať. Pravda, občas sa človek na súde aj dovolá spravodlivosti (viď napr. Hannah Polling alebo Robert Fletcher), ale to je potom tak výnimočná udalosť, že sú z toho palcové titulky v novinách.

       No a na záver, Dr. Wakefield nebol usvedčený zo lži - prinajmenšom nie v súvislosti s jeho štúdiami týkajúcimi sa vakcinačných osýpok, zápalového ochorenia čriev a autizmu. Dokedy sa ešte budú údajní odborníci na očkovanie (tentokrát Dr. Blaškovič) oháňať nikdy ničím nepodloženými tvrdeniami senzáciechtivého bulvárneho novinára??? Už ma naozaj nebaví to po n-tý krát vyvracať.

 

"Na Slovensku sa stále očkuje proti obrne, kvôli tomu, že sa tu obrna reálne vyskytovala a mrzačila ľudí. V časoch, keď na obrnu ochoreli, sa ešte na Slovensku proti obrne neočkovalo. Slovensko už nie je endemickou oblasťou pre obrnu vďaka očkovaniu. Pred očkovaním ňou bolo. Žltá horúčka pre Slovensko nepredstavuje problém, pretože sa na území Slovenska bežne nevyskytuje."

       Ale vyskytovala sa u nás cholera, týfus a pár ďalších pliag, proti ktorým sa u nás vo veľkom neočkuje a už vôbec nie povinne. Jedine cestovatelia do exotických krajín sa niekedy proti týmto chorobám dávajú očkovať. To, že kedysi u nás detská obrna bola (50 rokov dozadu) nie je vôbec opodstatnený argument, pretože aj cholera u nás kedysi bola, aj týfus, aj všeličo iné. A predsa sa proti tomu u nás neočkuje. Prečo teda proti detskej obrne áno? Nedáva to žiadny zmysel. Rovnako ako nedáva žiadny zmysel plošné očkovanie občanov Slovenska proti žltej zimnici.

 

"Ohľadne čierneho kašlu Ing. Fillo tvrdí: Napr. v prípade detí do pol roka života, pre ktoré je čierny kašeľ životu nebezpečný, by som k dieťaťu nepustil nikoho okrem najbližších príbuzných. A ani tých nie v prípade, že majú známky čierneho kašľa, leda ak s rúškou na ústach a nose.

       To by fungovalo za predpokladu, že nakazený už má príznaky. Takéto niečo by bolo možné len preto, že príbuzní sú našťastie zaočkovaní. Mohli by ste teda vylúčiť TBC, obrnu, záškrt a ďalšie ochorenia. Ak by sa očkovalo na dobrovoľnej báze, na také niečo môžeme zabudnúť. Jednou z možností je pred narodením dieťaťa dať preočkovať seba aj príbuzných."

       Úplne najlepšou ochranou by bolo, keby rodičia prirodzene prekonali čierny kašeľ pred narodením svojich detí. Tým by boli proti nemu doživotne (alebo aspoň na pár desiatok rokov) chránení. To však dnes už nemožno dosť dobre realizovať - rozhodne nie plošne. Očkovaním sa zas tak veľa nevyrieši, lebo aj keby boli rodičia krátko pred počatím svojich detí zaočkovaní proti čiernemu kašľu, účinnosť tohto očkovania je len 70-85% (podľa rôznych štúdií). Takže každý 7. až každý 3. zaočkovaný nie je (ani podľa pro-očkovacích štúdií) proti čiernemu kašľu nijak chránený. Odhliadnuc od toho sa zdá, že baktéria Bordetella pertussis zmutovala, a táto jej mutácia je odolná voči očkovaniu, tzn. že očkovaním vytvorené protilátky na ňu neúčinkujú. No a nezabúdajme na ochorenie s príznakmi čierneho kašľa spôsobované baktériou Bordetella parapertussis, na ktorú neúčinkuje vôbec nijaké očkovanie.

       Každopádne, očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu pred uvedením ich potomstva na svet (ale to len v prípade, že čierny kašeľ ešte neprekonali prirodzeným spôsobom) je rozhodne oveľa lepším nápadom než úplne zbytočné očkovanie detí či dospievajúcich. Pritom Dr. Blaškovič by rozhodne mal vedieť, že očkovanie proti TBC nijak nebráni vzniku TBC u očkovaných osôb, ale ak vôbec chráni (toto očkovanie je úspešné len u menej než 80% zaočkovaných), tak len proti ťažkým komplikáciám TBC. Obrnu a záškrt môžeme spoľahlivo vylúčiť preto, lebo sa u nás už desiatky rokov nevyskytujú, a teda nie je od koho sa nakaziť.

       Celé to ale stojí a padá na posúdení rizika očkovania, jeho účinnosti a rizika ochorenia, proti ktorému je toto očkovanie namierené. Toto posúdenie by malo byť na každom svojprávnom človeku (resp. zástupcovi nesvojprávneho alebo maloletého) zvlášť, nie na nejakom štátnom úrade, ktorý daného človeka nepozná, nikdy ho nevidel a rozhoduje len z tepla kancelárie bez akejkoľvek vedomosti o životnom štýle, prostredí a podmienkach, v akých daný človek žije. Keďže očkovanie proti čiernemu kašľu je jedno z najproblematickejších (tzn. spôsobuje vo významnom počte ťažké poškodenia zdravia a aj úmrtia), nedivil by som sa, keby sa väčšina informovaných rodičov rozhodla, že radšej riskne chorobu než následky očkovania. Obrať rodičov o možnosť tejto voľby považujem za štátne násilie nezlučiteľné s demokraciou a právnym štátom, ak nie rovno za genocídu.

 

"Imunita nie sú len protilátky. Aj veľmi nízka hladina protilátok ešte neznamená absenciu imunity. Informácia o zníženej hladine protilátok nie je postačujúca na to, aby bolo očkovanie vyhlásené za vôbec nič platné. Podstatným prvkom pri tvorbe protilátok sú aj pamäťové bunky. Tie, ak sa organizmus dostane do kontaktu s patogénom, nanovo produkujú kvantá protilátok. Problém zo zníženou hladinou protilátok nie je ničím nový a znamená, že po istom čase treba recipienta vakcíny preočkovať. Tvrdenie, že matka nemá preniesť aké protilátky proti pertusis na dieťa nie sú pravda. Protilátky proti čiernemu kašľu možno u novorodencov detegovať. A to aj u detí nepreočkovaných matiek. Pre kontrolu bola samozrejme u matiek potvrdená prítomnosť protilátok proti pertusis tiež. To znamená, že vôbec nie je jedno či matka bola očkovaná.

       V poslednej dobe sa objavili prípady čierneho kašľa u očkovaných ľudí. V súčasnosti sa analyzujú cirkulujúce izoláty pôvodcu ochorenia, aby bolo možné zachytiť zmeny v jeho genóme. Potom bude možné vyjadriť sa k tomu, prečo aj napriek očkovaniu začali v populácii cirkulovať nové izoláty (ak sú vôbec nové) a vyskytli sa prípady čierneho kašľa. Nízky titer protilátok rieši preočkovanie pred tehotenstvom. Tak sa zabezpečí dostatočný titer protilátok proti pertusis u matky a dieťaťa po narodení."

       Súhlasím s tým, že imunita nie sú len protilátky. Z toho ale vyplýva, že v mnohých prípadoch nie je vôbec nutné, aby človek mal k dispozícii očkovaním vytvorené protilátky, a predsa neochorie. Prirodzeným posilňovaním prirodzenej imunity možno k takémuto stavu významne prispieť a efekt je oveľa väčší než u očkovania, pretože silná prirodzená imunita chráni človeka proti akejkoľvek nákaze, očkovanie však len proti jednej konkrétnej a aj to nie vždy proti všetkým jej podtypom.

       Keby však očkovanie proti čiernemu kašľu po 7 či 10 alebo 15 rokoch bolo niečo platné, nemohlo by sa stať, že drvivá väčšina chorých na čierny kašeľ sú ľudia zaočkovaní presne podľa očkovacieho kalendára, a zároveň by nebolo nutné zavádzať preočkovanie proti čiernemu kašľu v 13. roku života, čo sa na Slovensku stalo 1.VII.2010.

       To, že imunita nie sú len protilátky, však znamená, že detekované protilátky u dojčených novorodencov nepreočkovaných matiek nemusia stačiť. Nemožno teda konzistentne argumentovať najprv tým, že imunita nie sú len protilátky, a potom sa tváriť, že protilátky u novorodencov znamenajú dostatočnú imunitu. Dr. Blaškovič si jednoducho sám sebe odporuje.

       To, čo je na tejto veci podstatné, je fakt, že prirodzeným prekonaním čierneho kašľa sa aktivuje (a precvičí) podstatne viac zložiek imunitného systému a zanechá to v človeku imunitný systém oveľa lepšie vycvičený na prípadný opakovaný útok čierneho kašľa, než je po očkovaní. Očkovanie je teda vo svojom účinku len chatrnou paródiou na prirodzené prekonanie choroby.

       Očkovanie detí v 6. a 13. roku života nedáva zmysel, ak nemajú súrodencov v dojčenskom veku. Rovnako tak však nedáva zmysel ani očkovanie dojčiat, lebo jedna dávka očkovania v 3. mesiaci života na imunitu rozhodne nestačí a druhá dávka v 5. mesiaci života (čo je navyše u mnohých posunuté kvôli nehojacej sa chráničke po očkovaní proti tuberkulóze) už prichádza na hranici obdobia, kedy prestáva byť čierny kašeľ pre bábätká smrteľne nebezpečný. Takže to, čo by malo akú-takú hlavu a pätu, by bolo očkovanie najbližších príbuzných plánovaného bábätka, a to nie príliš dlho pred jeho narodením.

       Aj tak však treba dodržiavať mnou navrhované alebo podobné opatrenia, pretože - ako som už spomínal - spoľahlivosť očkovania proti čiernemu kašľu je niekde medzi 70% a 85%, teda po BCG vakcíne asi najnižšia spomedzi všetkých povinných očkovaní. 15% až 30% očkovaných (tzv. non-responders) teda nie je vôbec chránených. A keďže vo väčšine prípadov ľudia nevedia, či sú alebo nie sú proti čiernemu kašľu chránení očkovaním, treba byť rovnako opatrní, ako keby očkovaní neboli vôbec. Potom však vyvstáva otázka: Aký má to očkovanie vôbec zmysel, keď bez ohľadu na očkovanie či neočkovanie treba dodržiavať rovnaké bezpečnostné opatrenia?

 

"Vedľajšie účinky [Infanrixu Hexa] sa sledovali v deň podania vakcíny a nasledujúce tri dni po prvej dávke v troch mesiacoch veku dieťaťa. Potom dieťa dostalo druhú dávku ako 5-mesačné. Znova sa vedľajšie účinky sledovali v deň podania vakcíny a nasledujúce tri dni po druhej dávke. Nakoniec dostalo dieťa tretiu dávku vakcíny ako 11-mesačné. Aj po tretej dávke sa sledovali vedľajšie účinky v deň podania vakcíny a nasledujúce tri dni. Spolu 12 dní, ale pokrýva rozpätie 11 mesiacov. Rodičia detí boli inštruovaní aby aj mimo týchto 12 dní okamžite nahlásili akýkoľvek vážny vedľajší účinok do 24 hodín. Uvedené fakty sa nachádzajú v testovacej štúdii Infanrixu. Testovanie bolo teda navrhnuté tak, aby pokrylo celých 11 mesiacov."

 

       Nedá mi nepoznamenať, že ma Dr. Blaškovič opäť prekvapil, pretože aj napriek jeho doktorátu z prírodných vied mu zjavne činí zásadný problém základná aritmetika z 1. triedy základnej školy. Totiž 1. očkovanie Infanrixom Hexa bolo podľa neho v 3 mesiacoch veku dieťaťa. To znamená, že prvé tri mesiace života dieťaťa neboli sledované nežiadúce účinky vôbec a nebol na to ani dôvod, lebo prvé očkovanie bolo až v 3 mesiacoch veku dieťaťa. Možno však chcel Dr. Blaškovič napísať "v treťom mesiaci", tzn. medzi ukončením 2. a 3. mesiaca života. Potom ide o 2 mesiace aj niekoľko dní, ktoré neboli sledované a ani sledované byť nemuseli. Takže keď bolo posledné - tretie - očkovanie v 11. mesiaci, tak potom ide o rozpätie nie 11 mesiacov, ale len 8 až 9 mesiacov.

       Čo sa týka troch či štyroch dní, pojednanie o bezpečnosti Infanrixu Hexa je skúpe na podrobnejšie časové údaje, ale hovorí len o dňoch. Je však krajne nepravdepodobné, že by deti boli zaočkované povedzme v pondelok o 0:00 a sledované do štvrtka 23:59, čo by činilo skutočne štyri dni. Oveľa pravdepodobnejšie boli zrejme deti zaočkované povedzme v pondelok o 9:00 a sledované do štvrtka povedzme 17:00, a to teda nie sú štyri dni, ale len 3 dni aj pár hodín.

       Rodičia síce mohli byť inštruovaní, ale je snáď rodič kvalifikovaným výskumníkom nežiadúcich účinkov? Nepoviem, keby šlo výlučne o deti výskumníkov nežiadúcich účinkov medikamentov, ale nebolo to tak. Ako posúdi rodič, čo je a čo nie je vážnym nežiadúcim účinkom očkovania? To, že pár-mesačné dieťa dlho plače? To môže mať rôzne dôvody, napr. s očkovaním nesúvisiaca zápcha. Čo môže rodič na "nenormálne sa správajúcom" dieťati zmerať? Prinajlepšom teplotu. Nemá doma EEG ani iné zaujímavé prístroje, ktoré by viedli k diagnostike nežiadúceho účinku očkovania. Pár-mesačné dieťa mu nepovie, že ho bolí na tom či onom mieste, iba plače a plače, a rodič nevie prečo. Takže podstatná časť nežiadúcich účinkov hlásená nebola.

       Pritom vôbec neboli zaznamenané nežiadúce účinky, ktorých príznaky sa prejavia až niekoľko mesiacov (ak nie rokov) po očkovaní. Ale aj z tých hlásených (možných) nežiadúcich účinkov bolo cca 97% zamietnutých ako nesúvisiace s očkovaním (viď kapitolu "Serious adverse events" na tej istej strane 14 odkazovaného dokumentu). A ja sa pýtam: akým právom? Prečo sme sa nedozvedeli, čo to boli za nežiadúce účinky? Možno by sa nakoniec v post-marketingovom prieskume zistilo, že sa vyskytujú v počte napr. desaťtisícov, takže predsa len súvisia s očkovaním.

       Tak-či-onak platí, že nežiadúce účinky Infanrixu Hexa boli kvalifikovanými odborníkmi skúmané len 9 dní (a možno nejaké hodiny navyše k 9 dňom čistého času) u každého dieťaťa a hlásenia rodičov rozhodne nemožno počítať medzi vedecké skúmania. Okrem toho je neoprávnené zamlčať, čo bolo tých 97% zamietnutých (možných) nežiadúcich účinkov hlásených rodičmi. Ďalej sa v odkazovanom dokumente píše, že testovaných bolo len 4.970 detí, z ktorých len 3.145 bolo zaočkovaných Infanrixom Hexa (zvyšok bol kontrolnou skupinou). A čo nežiadúce účinky vyskytujúce sa v priemere len u každého 10.000-eho zaočkovaného dieťaťa (to by bolo na Slovensku v priemere 6 detí ročne)? Tie takáto štúdia nemá šancu postihnúť, jedine pri veľmi veľkom šťastí, nehovoriac o ešte zriedkavejších nežiadúcich účinkoch. Nakoniec: nebol na deťoch vôbec testovaný kompletný očkovací kalendár, tzn. ako pôsobí Infanrix Hexa v synergii s ostatnými očkovaniami, ktoré sa popri ňom bežne robia. Keďže vieme, že nežiadúce účinky jednej látky sa môžu pridaním inej látky (z inej vakcíny) znásobiť (napr. hliník + ortuť), je nevyhnutné pre stanovenie bezpečnosti aj testovanie celého očkovacieho kalendára. Toto sa nestalo a možno to považovať za vážne zlyhanie.

       Testovanie bezpečnosti Infanrixu Hexa - najčastejšie používanej vakcíny v slovenskom povinnom očkovaní - teda bolo fatálne nedostatočné, a to z najmenej štyroch vyššie uvedených dôvodov. A to som ešte nespomínal, že tie testy aj tak neboli podľa zlatého štandardu Evidence Based Medicine (EBM = lekárstvo založené na dôkazoch).

 

"O hliníku tvrdím, že sa nepotvrdila jeho toxicita. V prípade Gardasilu, placebo s hliníkom dostalo 3470 žien a placebo bez hliníka iba 320 žien. To je menej ako desatina. Preto je skupina placebo bez hliníka zo štatistického hľadiska menej relevantná. Preto nie je korektné na základe uvedených údajov vyvodzovať uzáver, že placebo bez hliníka bolo menej škodlivé. Údaje o počte žien sa nachádzajú štúdii pre Gardasil na http://www.gardasil.com/downloads/gardasil_pi.pdf"

       Je mi naozaj ľúto, že výskumníci z mne neznámeho dôvodu na testovanie placeba bez hliníka vybrali skupinu žien 10-násobne menšiu než na testovanie placeba s hliníkom, čím urobili výsledky testov štatisticky menej relevantnými, faktom však je, že to predsa len čosi naznačuje. Otázkou je: kto a za koho peniaze teraz urobí štúdiu, ktorá by porovnala dve rovnako veľké skupiny náhodne vybratých ľudí, ktorým by na jednej strane bolo podané placebo s hliníkom a na druhej strane placebo bez hliníka, aby sa definitívne rozhodlo, či hliník vo vakcínach je alebo nie je toxický? Prečo mám stále ten blbý pocit, že na takéto testovanie vôbec nie je vôľa, pretože keby sa "náhodou" zistilo, že hliník vo vakcínach je toxický, čo je v podstate isté, padla by tým z vedeckého hľadiska celá vakcinácia mŕtvymi očkovacími látkami s obsahom adjuvantu na báze hliníka (tzn. aj Infanrix Hexa, Infanrix Penta, Pentacell, aj všetky DTP, DTaP, DT, T, DTaP-IPV a DT-IPV vakcíny), ktoré sú kľúčovými súčasťami očkovacích kalendárov všetkých krajín sveta, kde štát vôbec rieši očkovanie. Možno jestvuje na Zemi štát, ktorý očkovanie nerieši, len ja o ňom neviem, ale to je teraz jedno. Podstatné je, že toto odhalenie by extrémnym spôsobom nabúralo celosvetovú očkovaciu politiku a tak sa vôbec nedivím, že túto vec zatiaľ nikto poriadne neskúmal.

       K tomu treba dodať, že to, že sa niečo nepotvrdilo, ešte neznamená, že sa potvrdil opak. Toxicita hliníka je neodškriepiteľným faktom, viď napr. tu: http://emedicine.medscape.com/article/165315-overview. Podobne toxicita ortuti, o tom snáď nikto nepochybuje. Otázkou teda zostáva len to, či to množstvo a tá forma hliníka (alebo ortuti) vo vakcíne je pre človeka (malé dieťa) jedovatá, pričom treba počítať s kumulatívnym efektom pri opakovanom preočkovaní resp. očkovaní ďalšími očkovacími látkami.

       No a samotné tvrdenie Dr. Blaškoviča, že toxicita hliníka sa nepotvrdila, je bez pochyby nepravdivé (viď vyššie). Dr. Blaškovič chcel zrejme povedať, že sa nepotvrdila toxicita hydroxidu a fosforečnanu hlinitého vo vakcínach v množstve, v akom sa vo vakcínach vyskytujú. Ale ani to nie je pravda. Podrobne o tom pojednáva Dr. Robert W. Sears i Dr. David Ayoub, z ktorého výskumov je zjavné, že príznaky otravy hliníkom sa veľmi nápadne podobajú príznakom autizmu. Takže si pevne stojím za svojím tvrdením, že nie toxicita hliníka, ale neškodnosť hliníka nebola preukázaná. Toxicita hliníka preukázaná bola, a to ako pri bežnej "konzumácii hliníka" (napr. používaním hliníkového príboru alebo nádob - preto sa prestali vyrábať/používať), tak aj pri vnútrožilovej výžive nedonosených detí, a v podstate niet najmenšieho dôvodu domnievať sa, že s hliníkom vo vakcínach by to malo byť inak.

 

"Opičie vírusy nemusia vôbec človeka infikovať. Rovnako myšie, králičie atď. Zvieracie vírusy sa zjednodušene povedané nemajú na človeku čoho chytiť, pretože potrebujú napr. receptor, ktorý ale má iba zviera a človek nie. Jednoducho existujú vírusy, ktoré sú patogénne pre zvieratá a neškodné pre človeka. To je ale na dlhšie. Tvrdenie, že je takmer isté alebo veľmi pravdepodobné, že SV40 bude mať rovnaký (alebo aspoň podobný) vplyv na ľudí ako na opice a spôsobí rakovinu je len hypotéza a v svetle existujúcich publikácií nepravdepodobná. Množstvo publikácií vylučuje túto možnosť. V nových vakcínach sa SV40 nenachádza. Navyše netreba zabúdať, že dnes sú proti obrne používané mŕtve vakcíny."

       Áno, čisto teoreticky je možné (i keď málo pravdepodobné), že opičí vírus človeka infikovať nemusí. Opice sú však druhom telesne človeku najbližším (v závislosti od druhu so zhodou DNA aj vyše 95%), takže na rozdiel od myší alebo králikov je oveľa pravdepodobnejšie, že práve opičie vírusy človeka infikovať budú. Typickým príkladom je vírus HIV (Human Immunodeficiency Virus), ktorý je prakticky totožný s opičím vírusom SIV (Simian Immunodeficiency Virus). Takže hypotéza, že SV40 bude pôsobiť rovnako alebo veľmi podobne na ľudí, ako pôsobí na opice, je nielenže nie nepravdepodobná, ale naopak vysoko pravdepodobná. Ako som však uviedol minule, z etických dôvodov sa toto asi už nikdy s istotou nedozvieme, lebo nikto dobrovoľne nepodstúpi riziko nákazy SV40, aby sa na ňom otestovalo, či mu to privodí alebo neprivodí rakovinu.

       Množstvo publikácií údajne vylučuje karcinogénnosť SV40, množstvo iných ju zase potvrdzuje, tak si môžeme slobodne vybrať. :-) Viď napr. túto štúdiu, kde je "DNA tumor virus" synonymom pre SV40, alebo túto štúdiu, ktorej autor odhaľuje nezrovnalosti v štúdii Dr. Blaškovičom citovaného Dr. Shaha.

       Nuž, pekne ďakujeme za to, že SV40 sa v nových vakcínach nenachádza. Problém však je, že keď boli v 60. a niekde aj 70. rokoch 20. storočia plošne očkované celé pokolenia vtedy detí, dnes už ľudí v strednom veku, SV40 sa začal prenášať dedične z rodičov na deti, takže ho teraz možno nájsť aj u ľudí, ktorí zaručene nikdy neboli očkovaní vakcínou s obsahom SV40. Tak toto je ten "skvelý úspech" plošného očkovania proti detskej obrne. Žiada sa len dodať: "Děkujeme, odejděte!"

       Je skvelé, že dnes sú proti detskej obrne používané len mŕtve vakcíny - na Slovensku. V Poľsku však ešte stále používajú živú Sabinovu vakcínu. Ale ani tá mŕtvosť nebránila svojho času tomu, aby vírus SV40 zostal akcie-schopným v Salkovej mŕtvej očkovacej látke, tak čo tým akože chcel Dr. Blaškovič povedať?

 

"Pán inžinier Fillo, reagujem na Vás iba kvôli bezdôvodným invektívam voči mne, a naposledy. Z profesionálneho hľadiska sú pre mňa Vami podávané informácie irelevantné."

       Myslím, že som viac než dostatočne dokázal, že moja kritika vyjadrení Dr. Blaškoviča rozhodne nie je bezdôvodná, ale to nech posúdi láskavý/-á čitateľ(ka) sám/sama. A už sa opakujem, keď dodávam, že mojou snahou vôbec nebolo presvedčiť Dr. Blaškoviča, ale doplniť to, čo on zamlčiava, poukázať na jeho nepravdivé tvrdenia (či už vedome alebo nevedome nepravdivé, to je jedno) a ukázať menej informovaným čitateľom, že nejeden vedec má na (podľa Dr. Blaškoviča jednoznačné) veci úplne iný (a dobre podložený) názor, a to taký, ktorý je v neprospech očkovania.

 

<<<< 1. časť <<<<       <<< 2. časť <<<       << 3. časť <<       < 4. časť <